Murphy radí
Murphy o láske
Stredný vek je doba medzi časom, keď nevieš ako, a časom, keď už nemôžeš.
Ženský úsudok o veci nemá nič spoločné s objektívnymi informáciami, ktoré jej poskytnete.
Všetkého moc škodí. Aj lásky. Cnosť potrestá sama seba.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphy v parlamente
Zákon vytrvalosti chyby: Čo jeden hlúpy pozmeňovací návrh pokazí, ani sto ďalších návrhov nenapraví.
Zákon nevyhnutnosti: Na hlasovaní o zvyšovaní platov poslancov sa vždy nájde dostatok hlasov „za“.
Zákon úspornosti: Niektorí poslanci myslia iba na seba. Iní nemyslia vôbec.
(Murphyho zákonník)
Manželstvo je podnik
Pred svadbou maj oči otvorené, po svadbe ich privri. (Fuller)
Najhoršie je, keď vypukne panika a všetci sa tlačia von. Vtedy žiadne argumenty nezaberajú, ak len za argument nepovažujeme poriadne zaucho.
Ak sa niekomu nechce pracovať, je lenivec. Na pomenovanie tvora, ktorému sa veľmi chce pracovať, slovenčina nemá – ak vylúčime výraz hlupák – dostatočne expresívne označenie. Musíme si, tak ako sa to stáva tradíciou, požičať od Američanov. Tí namiesto hlupák hovoria workaholic...
(Zrnká úsmevu)
Murphyho vynálezy
Vodotesné čajové vrecko ušetrí nervy všetkým, ktorí prácne lovia čajové vrecko na dne čajníka.
Ak nemáte čas na sprchovanie, jednoducho sa obaľte izolepou a potom ju odmotajte – špina sa na ňu nalepí.
Nepotopiteľná kotva je neoceniteľná v prípade, keď s už loď potápa. Ostane z nej aspoň niečo, čo sa dá speňažiť v zberných surovinách.
(Murphyho zrnká II)
Oheň a voda
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)