Každá piata krabička cigariet na Slovensku je bez dane
22. 11. 2023
Približne za každú 15. cigaretu vyfajčenú na Slovensku sa neodviedla spotrebná daň. Podľa analýzy spoločnosti Nielsen IQ sa objem nezdanených tabakových výrobkov na Slovensku vrátil na rekordnú úroveň 6,4 %, ktorú dosahoval pred pandémiou COVID-19.
Siahajú po falšovaných cigaretách
Podiel falšovaných produktov dosiahol tento rok historickú úroveň 3,2 %. Lokality s najvyšším podielom nezdanených tabakových výrobkov prekvapivo už nie sú pri ukrajinských hraniciach, ale v Komárne a Piešťanoch, kde podiel nelegálnych tovarov dosiahol 20 %. To znamená, že z každej piatej škatuľky nebola odvedená spotrebná daň.
B
(Zdroj: sita.sk/kategoria/ekonomika)
Neplatenie poistného zamestnávateľom nemá vplyv na nároky zamestnanca zo systému sociálneho poistenia
20. 7. 2009
Každý zamestnávateľ je povinný za svojich zamestnancov platiť odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne.
Zamestnanec, ktorý nedostáva mzdu, nebude tým poškodený: dôchodok či iné
nároky, ktoré mu zo sociálneho poistenia plynú, sa mu nebudú v budúcnosti krátiť. Neplatenie poistného
zamestnávateľom nemá vplyv na nároky zamestnanca zo systému sociálneho
poistenia a nezakladá mu ani povinnosť niečo doplácať namiesto zamestnávateľa.
OZ KOVO sa snaží zachraňovať rodiny, benefity aj platy
15. 7. 2009
Pri hromadnom prepúšťaní sa podľa slov predsedu OZ KOVO snažia zachrániť miesto aspoň jednému z manželov.
Momentálne vo fabrikách panuje strach.
Dôležitá je komunikácia. Iná atmosféra
je tam, kde zamestnávateľ príde a oboznámi ľudí so situáciou a otvorene povie,
že teraz mu to napríklad so zvyšovaním platov nevychádza. Tam sa ľudia cítia
súčasťou firmy. Strach a zlá atmosféra panuje tam, kde sa len dávajú príkazy a
ľudia netušia, čo sa v podniku deje.
Hromadné prepúšťanie upravuje Zákonník práce.
Odborom firma musí povedať prečo prepúšťa a musí ich presvedčiť, že vyhodenie
určitého počtu ľudí môže podnik zachrániť. Odbory pomáhajú v tom, že v zozname
napríklad vyhľadajú mená tých, ktorí môžu ísť do predčasného dôchodku, tých,
ktorí majú vyššie vzdelania a majú väčšiu šancu nájsť si inú robotu. Ohľad sa
berie aj na prípady, ak sú na zozname obidvaja manželia. Jeden z nich musí vo
fabrike zostať. Odborári sa snažia pred prepustením zachrániť aj osamelé matky.
Odborári sa usilujú ovplyvniť aj poklesy
miezd, tak, aby rástli aspoň o výšku inflácie a neklesal reálny príjem ľudí. To
sa usilovali vyrokovať ešte v rámci kolektívnych zmlúv. Teraz prebiehajú
rokovania v podnikoch. Na nich sa však riešia väčšinou už len rôzne príplatky,
rekondičné pobyty či iné benefity.
Vyjednávania sú pre krízu ťažšie a náročnejšie
ako v minulých rokoch. Snahou zamestnávateľov je väčšinou nedať nič, či dokonca
platy znižovať, aj napriek tomu, že za predošlé roky mali obrovské zisky, z
ktorých by vedeli prefinancovať mzdy zamestnancov bez problémov tri, štyri
roky. Zamestnávatelia žiadajú skromnosť a pokoru od zamestnancov, ale na ich
strane ju zatiaľ nevidno.
Na rôznych flexikontách si ľudia nazbierali
množstvo hodín. Flexikonto môže však
byť vo firme len so súhlasom odborov a v každej fabrike je presne
dohodnuté, koľko zamestnanec potom môže robiť. Nesmie sa stať, aby niekto s
300–400 hodinami na flexikonte robil 14 hodín v kuse.
Skromnejšie výnosy - bezpečnejšie investície
14. 7. 2009
Bezpečnosť investícií sa stala najvyššou prioritou súkromných investorov v Európe a USA. Aby ju dosiahli sú investori ochotní akceptovať aj skromnejšie výnosy.
Vyplýva to z prieskumu Investičný barometer.
Realizovala ho spoločnosť GfK Custom
Research pre denník Wall Street Journal Europe v apríli 2009 na vzorke zhruba
11 tisíc respondentov v Belgicku, Českej republike, Francúzsku, Nemecku,
Maďarsku, Taliansku, Poľsku, Španielsku, Švédsku, Spojenom kráľovstve a v USA.
Siedmi z desiatich Američanov a zhruba polovica Európanov si podľa prieskumu svoje peniaze uložili na
sporiace účty.
Pomerne populárne sú aj rôzne typy životných
poistiek, ktoré má až 32 % Západoeurópanov. V jednotlivých krajinách sa však
využívanie životných poistiek podstatne líši.
Účtovanie akciových zliav v JÚ
13. 7. 2009
Obchodníci v rámci akciovej zľavy predávajú niektoré tovary za cenu nižšiu ako bola nákupná. Bežné to je pri sezónnych tovaroch.
Má sa v jednoduchom účtovníctve záporný rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou účtovať ako zníženie výdavkov na dosiahnutie príjmov?
Ak sú predajné ceny z objektívnych dôvodov
vývoja na trhu v obchodovaní s predmetným tovarom nižšie ako nákupné, nemá to
negatívny daňový dosah. Strata z predaja sa daňovo uznáva a záporný rozdiel sa
neúčtuje v rámci koncoročných uzávierkových operácií ako storno daňových výdavkov
na obstaranie tovaru.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o
dani z príjmov sa pre daňové účely príjmy oceňujú cenami bežne používanými v
mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne
miery opotrebenia predmetného plnenia.