Murphy radí
O podnikaní a vede - VII. večer
Nikdy neskúšaj niekoho upokojovať na vrchole jeho zlosti.
Odborník sa čím ďalej tým viac špecializuje, až nakoniec ovláda všetko o ničom.
Rozvoj vedy sa dá zmerať podľa toho, akým tempom sa hromadia výnimky zo zákonov, platných už predtým.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Chudoba si vyžaduje určité veci, luxus potrebuje veľa vecí a blahobyt všetky veci.
Čím viac daní sa na človeka valí, tým viac sa im snaží uniknúť.
Tí, čo majú, nikdy nedávajú. Tí, čo dávajú, nikdy nebudú mať.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Človek a múdrosť
Múdrosť je schopnosť vyvarovať sa dokonalosti.
Múdry páli mosty za sebou, hlupák pred sebou.
Tam, kde múdry potrebuje odvahu, hlúpemu stačí šťastie.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Hlúposti sa medze nekladú
Múdry sliepku, čo znáša zlaté vajcia, kŕmi, hlupák ju zje.
Starého osla neprerobíš. Ani mladého somára neprerobíš. Napriek tomu sa každý každého snaží preinačiť na svoj obraz.
Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.
(Murphyho zákony v bájkach)
Dobrá rada stojí groš
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)