Murphy radí
Život treba žiť
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Najväčšou kvalitou peňazí je ich kvantita. (Spinoza)
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
(Zrnká úsmevu)
Murphyho inzeráty
Mladý, dynamický notorik hľadá sponzora. Zn.: Vo dvojici sa to ťahá lepšie.
Výhodne vymením falošnú päťstokorunáčku za dve pravé dvestokorunáčky. Zn.: Berte, kým je v akcii!
Hľadáme analfabeta na prácu s prísne tajnými dokumentmi. Zn.: Úrad vlády.
(Murphyho zrnká II)
Človek a hlúposť
Nie je nutné nechať sa urážať hlupákmi a klaňať sa mocným. Stačí naučiť sa prežiť o chlebe a vode.
Jeden hlupák skomplikuje vec natoľko, že si s ňou neporadí tisíc múdrych.
Hlúposť je dedičná, môžete ohlúpnuť z vlastných detí.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)
O márnom hľadaní - III. večer
Ak obetuješ dostatočne veľa času na získanie potrebnej veci, potreba sa pominie vzápätí potom, ako vec získaš.
Ak sa súdiš, zver svoj prípad len bohatému právnikovi.
Odložená vec sa nenájde dovtedy, pokiaľ sa nezoženie nová.
(Murphyho zákony po poslednej novele)