Murphy radí
Život treba žiť
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
(Zrnká úsmevu)
Kde končí pozemská púť
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
(Zrnká úsmevu)
Čo bolo na počiatku?
Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.
Na počiatku bola chyba a potom začal vývoj.
Chyba je matkou, otcom, synom i dcérou pokroku.
(Murphyho zákonník)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.
O čo bezpečnejšie miesto, o to rýchlejšie vás oberú.
Ani tá najlepšia lesť nefunguje naveky.
(Murphyho zákony v bájkach)
Murphy v parlamente
Zákon minimálneho minima: Lepší válovček, ako život bez válova.
Zákon delenia núl: Z každej politickej strany môže vzniknúť toľko nových strán, koľko má poslancov v parlamente.
Čo je dovolené zvolenému zástupcovi ľudu, nie je dovolené jeho voličovi.
(Murphyho zákonník)