Murphy radí
Človek očami klasikov
Duševné choroby sú: nesmierna túžba po bohatstve, po sláve, po rozkošiach a po vláde.
Moc sa dá skôr udržať rozvážnymi ako prísnymi rozhodnutiami.
Komu chýba rozvaha doma, málo dokáže so zbraňou v poli.
(Myšlienky bez cla)
Všeobecné ustanovenia
Skazené veci vyzerajú vždy lepšie, ako tie neskazené.
Veci sa pokazia rýchlosťou blesku, náprava trvá večnosť.
Matka príroda je macocha.
(Murphyho zákonník)
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Ak na vedúce miesto posadíte správneho človeka, tak budú musieť priemerní pridať, aby si zachovali pôvodný odstup.
Ak vieš rozoznať dobrú radu od zlej, vôbec nie si na radu odkázaný.
Ak predstierate, že ste iný ako ste v skutočnosti, tak kvôli divadlu vám nezostane čas na odstránenie toho, čo práve divadielkom zakrývate.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Dobrá rada stojí groš
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Za skúsenosti platíme veľmi draho, hoci opotrebované ich môžeme dostať oveľa lacnejšie. (Židovské príslovie)
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)