Inflácia v eurozóne porastie pomalšie, slabší bude aj rast HDP
30. 1. 2024
Prieskum bol zverejnený deň po tom, ako Európska centrálna banka (ECB) ponechala úrokové sadzby nezmenené.
Inflácia v eurozóne by tento rok nemala dosiahnuť takú úroveň, ako sa pôvodne očakávalo. Ukázal to v piatok zverejnený kvartálny prieskum ECB známy ako Prieskum profesionálnych prognostikov (Survey of Professional Forecasters – SPF).
Ten zároveň zmiernil inflačné očakávania aj na rok 2025, smerom nadol však upravil aj odhad vývoja ekonomiky menového bloku. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a portálu RTTNews.
ECB uviedla, že akékoľvek diskusie o termíne prvého zníženia sadzieb sú zatiaľ predčasné. Najnovšie vyhliadky prognostikov však poukazujú na miernejšiu infláciu v tomto roku, než predpokladali pôvodne, čo opäť posilnilo očakávania trhov, že ECB v dohľadnej dobe pristúpi k zníženiu úrokových sadzieb.
Prognostici predpokladajú, že spotrebiteľské ceny v eurozóne vzrastú tento rok o 2,4 %. V predchádzajúcej prognóze z konca októbra počítali s tohtoročnou infláciou na úrovni 2,7 %. Miernejší rast oproti pôvodnému odhadu stanovili aj na rok 2025. Pôvodne počítali s rastom o 2,1 %, teraz predpokladajú, že inflácia sa v budúcom roku spomalí na 2 %. Na rok 2026 ponechali odhad nezmenený, a to na úrovni 2 %.
Aj čo sa týka dlhodobejších vyhliadok, teda do konca roka 2028, prognostici predpokladajú infláciu na úrovni 2 %. Pôvodne očakávali, že dosiahne 2,1 %...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Na Slovensku sa neočakáva dramatický pokles nezamestnanosti
26. 2. 2009
Aj keď v súčasnosti nikto nedokáže povedať, akým smerom a s akou intenzitou sa bude kríza uberať, dramatický vývoj nezamestnanosti sa na Slovensku neočakáva.
Situácia v
súvislosti s hromadnými prepúšťaniami nie je taká hrozivá, ako sa pôvodne
zdalo. Z avizovaných prepúšťani sa realizovala iba jedna pätina. Niektoré
odvetvia na Slovensku, napríklad maloobchod alebo služby vykazujú dobré čísla.
Vyhlásila to tajomníčka rezortu Ministerstva práce.
Reálne mzdy by klesať nemali
25. 2. 2009
Aj napriek tomu, že Slovensko zasiahla vlna globálnych ekonomických problémov, reálne mzdy by klesať nemali. Skutočnosť, že reakcia miezd na pokles výroby je pomalšia ako sa očakávalo, ukázali čerstvé údaje za december. Medziročný rast sa opäť zanedbateľne zvýšil.
Predpovedať, čo sa bude diať so mzdami v tomto roku, je ťažšie ako bývalo v
minulosti. Platí to o Slovensku aj o zahraničí. Na rozdiel od minulých rokov,
keď platy určovala ziskovosť, produktivita a trh práce, teraz vstupujú do hry
ďalšie faktory. Napríklad príkazy z materských firiem, potreba vytvárania zásob
pre zníženú ochotu bánk pri financovaní biznisu či jednoduchá opatrnosť.
Personálne náklady sú oblasť, kde firmy hľadajú rezervy na prvom mieste.
Prvá vec, ktorú začali firmy škrtať, sú benefity pre zamestnancov. Po rokoch
zvyšovania počtu zamestnancov, ktorí majú nárok na rozličné prilepšenia, začali
sa počty týchto zamestnancov znižovať. Najväčší bol pokles zamestnancov, ktorí
dostávali ako benefit príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie. Obľúbenou položkou znižovania výdavkov sú aj
výdavky na školenia a vzdelávanie, príspevky na kultúru či nápoje na
pracovisku.
To, že rast miezd za december a január bude pokračovať, zatiaľ naznačuje
medziročné porovnanie dát respondentov, ktorým sa sleduje vývoj v oblasti
miezd. Podľa týchto údajov sa priemerný
hrubý mesačný plat na Slovensku v tomto období zvýšil o šesť percent. V
porovnaní s Českou republikou je tento nárast nižší, tam podľa prieskumu mzdy
rástli o osem percent.
Opozícia radí dane znížiť, koalícia to odmieta
25. 2. 2009
Výška daní a odvodov je aj naďalej predmetom sporu medzi opozičnými a koaličnými politikmi.
Opozícia tvrdí, že výpadok z daní by vláda dokázala ušetriť, ak sa začne
správať efektívne. Koalícia sa naopak domnieva, že zníženie príjmov štátu by
spôsobilo problémy v zdravotníctve, školstve, sociálnej starostlivosti i v
ďalších oblastiach odkázaných na prerozdeľovanie daní.
Predmetom sporu je aj druhý dôchodkový pilier.
Koalícia argumentuje, že štát nemá dosť peňazí ani na to, aby vykryl deficit,
ktorý vznikol jeho zriadením. V súčasnosti sa preto rokuje o znížení odvodov do
druhého piliera. Opozícia namieta, že pôjde o krádež peňazí sporiteľov.
Banky už zaznamenali znížený záujem o výmenu mincí
25. 2. 2009
Niektoré zo slovenských bánk už zaznamenali pokles objemu eurových mincí, ktoré si majú klienti záujem vymeniť, resp. vložiť na účet. Ide hlavne o menších vkladateľov, ktorí pravdepodobne čakajú na účinnosť novely zákona o bankách.
Novela upravuje bezpoplatkové
prijímanie bankoviek a mincí a po podpise prezidenta by mala platiť od začiatku
marca. V porovnaní s januárom sa
celoplošne znížili hotovostné vklady v minciach približne o jednu tretinu.
Národná banka Slovenska pripúšťa, že bezplatný vklad bankoviek a mincí, pre ňu
môže znamenať aj zvýšený prísun hotovosti od bánk.
Banky však upozorňujú na skutočnosť, že
množstvo mincí, ktoré chceli klienti počas prvého mesiaca vymeniť, bolo v
januári vzhľadom na zavedenie novej meny výnimočné. Slovenská banková asociácia
očakáva, že množstvo mincí v obehu sa časom prirodzene upraví a nadbytočná
hotovosť sa z neho stiahne. Najväčší
nápor v januári spôsobili nielen tržby obchodníkov, ale aj vracajúce sa mince z
nadmernej predzásoby.
Celkovo je možno skonštatovať, že momentálne
je situácia s mincami stabilizovaná.