Inflácia v eurozóne porastie pomalšie, slabší bude aj rast HDP
30. 1. 2024
Prieskum bol zverejnený deň po tom, ako Európska centrálna banka (ECB) ponechala úrokové sadzby nezmenené.
Inflácia v eurozóne by tento rok nemala dosiahnuť takú úroveň, ako sa pôvodne očakávalo. Ukázal to v piatok zverejnený kvartálny prieskum ECB známy ako Prieskum profesionálnych prognostikov (Survey of Professional Forecasters – SPF).
Ten zároveň zmiernil inflačné očakávania aj na rok 2025, smerom nadol však upravil aj odhad vývoja ekonomiky menového bloku. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a portálu RTTNews.
ECB uviedla, že akékoľvek diskusie o termíne prvého zníženia sadzieb sú zatiaľ predčasné. Najnovšie vyhliadky prognostikov však poukazujú na miernejšiu infláciu v tomto roku, než predpokladali pôvodne, čo opäť posilnilo očakávania trhov, že ECB v dohľadnej dobe pristúpi k zníženiu úrokových sadzieb.
Prognostici predpokladajú, že spotrebiteľské ceny v eurozóne vzrastú tento rok o 2,4 %. V predchádzajúcej prognóze z konca októbra počítali s tohtoročnou infláciou na úrovni 2,7 %. Miernejší rast oproti pôvodnému odhadu stanovili aj na rok 2025. Pôvodne počítali s rastom o 2,1 %, teraz predpokladajú, že inflácia sa v budúcom roku spomalí na 2 %. Na rok 2026 ponechali odhad nezmenený, a to na úrovni 2 %.
Aj čo sa týka dlhodobejších vyhliadok, teda do konca roka 2028, prognostici predpokladajú infláciu na úrovni 2 %. Pôvodne očakávali, že dosiahne 2,1 %...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Účtovanie akciových zliav v JÚ
13. 7. 2009
Obchodníci v rámci akciovej zľavy predávajú niektoré tovary za cenu nižšiu ako bola nákupná. Bežné to je pri sezónnych tovaroch.
Má sa v jednoduchom účtovníctve záporný rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou účtovať ako zníženie výdavkov na dosiahnutie príjmov?
Ak sú predajné ceny z objektívnych dôvodov
vývoja na trhu v obchodovaní s predmetným tovarom nižšie ako nákupné, nemá to
negatívny daňový dosah. Strata z predaja sa daňovo uznáva a záporný rozdiel sa
neúčtuje v rámci koncoročných uzávierkových operácií ako storno daňových výdavkov
na obstaranie tovaru.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o
dani z príjmov sa pre daňové účely príjmy oceňujú cenami bežne používanými v
mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne
miery opotrebenia predmetného plnenia.
Reálny prepad na výplatných páskach
13. 7. 2009
Pokles miezd za druhý štvrťrok predpovedá väčšina analytikov a odborníkov. Podniky po štyroch mesiacoch rozmýšľania, ako bojovať s krízou, siahli ľuďom v máji na peniaze.
Reálny prepad pocítili všetky oblasti ekonomiky, okrem maloobchodu,
hotelovo–ubytovacieho sektora a vodárenstva.
Mínus na výplatný páskach
predstavuje len o pár eur viac ako vlani, to však po započítaní inflácie
znamená menej na míňanie od pol do troch percent.
Tento prepad v mzdách a platoch
cítiť. Reálny je aj rast nezamestnanosti a slovenské podniky sa zároveň
dotýkajú dna z pohľadu výroby. Značná časť ľudí je mimo práce na nútených
dovolenkách či 60 percentách platu.
Odborníci a personalisti sa
zhodujú, že ľudia o časť výplaty prichádzajú
najmä cez nevyplatené odmeny či variabilné zložky platov a rôzne
príplatky.
Najväčší pokles tržieb aj
produkcie - okolo 10 % - bude tento rok
v priemysle a stavebníctve. Trpia aj služby najviac spojené s priemyslom,
napríklad doprava.
V priemyselnej výrobe, kde
pracuje okolo 450–tisíc ľudí, sa na výplatných páskach medziročne v máji
znížili sumy priemerne o vyše 8 eur. Výplaty sa znížili pod 710 eur (niečo nad 21–tisíc korún).
Celkovo by tento rok priemerná hrubá mzda v
hospodárstve mala podľa odhadov jedného z analytikov mierne vzrásť asi o 13
eur (395 korún) na 736 eur (22 177 korún). Po zohľadnení rastu cien si však ľudia
na Slovensku budú môcť z výplaty tento rok kúpiť menej ako po minulé roky. Reálne by mzda mohla klesnúť o 0,3
percenta. Spotreba a míňanie v obchodoch či za služby budú oveľa menšie ako
vlani. Ľudia jednoducho šetria.
Porastú dane z alkoholu a hazardných hier
13. 7. 2009
Podľa slov ministra financií sa okrem toho žiadne významnejšie zvyšovanie daní na Slovensku nechystá. Nie je to nevyhnutné.
Nastavenie daňového systému však
napriek tomu bude v budúcnosti potrebné prehodnotiť. Minister označil za
absurdné tvrdenia, že je možno znižovať dane a ešte extenzívnejšie financovať
niektoré aktivity.
Podľa ministra financií Slovensko aj napriek
výraznému poklesu daňových príjmov vplyvom hospodárskeho spomalenia nie je v
takej zlej rozpočtovej situácii, že by jediným východiskom z nej malo byť
radikálnejšie zvyšovanie daní. Sociálny štandard obyvateľov by nemal byť
dotknutý.
Existenčné dôvody nútia ľudí pracovať pod cenu
10. 7. 2009
Kríza mnohým zamestnancom nedáva na výber a z existenčných dôvodov sú nútení často pracovať pod cenu. V máji tohto roka prvýkrát od februára 2006 medziročne klesli platy v slovenskom priemysle.
Podľa informácií Štatistického úradu sa oproti
máju 2008 sa priemerná nominálna mzda znížila o 1,3 percenta, reálna - očistená
od inflácie - dokonca o 3,4 percenta.
Pokles reálnej mzdy je podľa niektorých
analytikov spôsobený najmä rôznymi odstávkami výroby a skrátenými pracovnými
týždňami, kedy zamestnanci dostávajú
iba 60 % mzdy. Ak sa výroba začne oživovať, možno očakávať, že rast miezd sa
bude pohybovať okolo nuly.
Medzi najlepšie a najhoršie plateným odvetvím
sú rozdiely v mzdách takmer päťnásobné. Vedú ľudia pracujúci v informáciách a
komunikáciách s priemerným platom vyše 1500 €. Najnižšie mzdy zaznamenali
zamestnanci reštaurácií a pohostinstiev s priemerom 340 €.
Vysoké rozdiely v zárobkoch v rozličných
sektoroch budú pravdepodobne pretrvávať aj naďalej.