Murphy radí
Ako si komplikovať život - II. večer
Súčiastka s najkratšou životnosťou sa vždy dostane na najmenej prístupné miesto zariadenia.
V každom súbore dát chýba práve ten údaj, bez ktorého sa nedá rozhodnúť.
Každý zákazník sa snaží porušiť prevádzkové podmienky, uvedené v technickom popise.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Manželstvo je podnik
Susedov trávnik sa nám vidí vždy zelenší ako náš. (Židovské príslovie)
Napriek neodškriepiteľnému pokroku v emancipácii žien, vďaka ktorému už ženy vedia fajčiť ako muži, piť ako muži i nadávať ako muži, sa v jednom pokrok nepohol ani o krok dopredu: mladé dievča treba vydať, zatiaľ čo mladého muža vydávať netreba...
Najhoršie je, keď vypukne panika a všetci sa tlačia von. Vtedy žiadne argumenty nezaberajú, ak len za argument nepovažujeme poriadne zaucho.
(Zrnká úsmevu)
Murphyho zákonník
Život je ako rebrík do kurína – krátky, celý posratý, a navyše na jeho konci čaká drevená krabica.
Správny úsudok vychádza zo skúseností. Skúsenosť človek získava z nesprávneho úsudku.
Dve za sebou idúce rany osudu sú vždy len predzvesťou začiatku.
(Murphyho zrnká II)
Kolíska práva
Falošný svedok neostane bez trestu a ten, kto klame, sa nezachráni.
Vytráca sa všetka spravodlivosť, ak každému nie je dovolené mať to, čo je jeho.
Dôkazy majú väčšiu platnosť ako svedkovia.
(Myšlienky bez cla)
Život treba žiť
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
(Zrnká úsmevu)