Murphy radí
Človek a problémy
Keď máte zlý deň, potknete sa aj o tieň posledného vlastného vlasu, ktorý vám práve vypadol.
Na väčšinu problémov existuje mnoho odpovedí, ale málo riešení. Zatiaľ čo väčšina odpovedí je čiastočne správna a čiastočne chybná, riešenia sú vždy úplne nanič.
Nikdy nie ste v takom zlom postavení, aby ste sa nemohli ocitnúť v ešte horšom.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Nie všetky hlavy sú dokonalé. Niektoré majú ešte vlasy.
Na to, aby človek bol úspešný, stačí, ak sa vyhne všetkým nepredvídateľným chybám skôr, ako sa vyskytnú.
Najprv hľadajte tam, kde by ste to hľadali naposledy.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Človek a veci
Očakávané javy nikdy nesplnia očakávanie.
Ak má prísť niečo dobré, tak toho bude málo.
Veci sa môžu komplikovať donekonečna.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Na čo má človek rozum
Aj logické uvažovanie môže byť niekedy životu nebezpečné.
Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.
Rozum a skúsenosť nemôžu byť natrvalo v opozícii. (Wilde)
(Zrnká úsmevu)
Dobrá rada stojí groš
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)