Murphy radí
Sláva a peniaze...
Hlupákom nazývame človeka, ktorý neurobil kariéru. (Laub)
Dokiaľ budeš šťastný, napočítaš veľa priateľov. Keď šťastie odíde, ostaneš sám. (Ovidius)
Slabosť mocného sa skrýva v tom, že verí iba svojej sile. (Stefan Zweig)
(Myšlienky bez cla)
Deti naše poklady
Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!
Ak je mladosť chybou, tak sa jej veľmi skoro zbavíme. (Goethe)
Učiteľka sa pýta v škole malého Móricka: - Móricko, vraj sa vám narodili dvojčatá. Je to pravda? Áno prosím, A už vieš, ako sa budú volať? Ocko povedal, že Himl a Hergot
(Zrnká úsmevu)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Radšej byť bohatým ako hlúpym.
Miesto, z ktorého sa najlepšie kibicuje, je vždy hráčovi za chrbtom.
Väčšina správ sa postupne zhoršuje.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho rady
Ten, koho považujeme za blbca my, považuje za blbca nás. Ide o to nevyvraždiť sa.
Ak si myslíš, že už máš dosť peňazí, poraď sa o tom s advokátom.
Bohatstvo plodí závisť, chudoba zas nenávisť – a teraz si človeče, vyber!
(Murphyho zrnká II)
Dobrá rada stojí groš
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)