Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.

Čim je človeku lepšie, tým menej myslí na zadné kolieska.

Len somár sa snaží o to, na čo nemá, bežať ako kôň.

Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.

Ak sa na akomkoľvek mieste výpočtu môže urobiť chyba, tak sa aj urobí.

To, čo by teoreticky malo byť nemenné sa v praxi ukáže byť premenné.

Ak by bolo lacnejšie kúpiť nové zariadenie, podnik zo zásady bude opravovať staré.

Kto je úspešný, musí sa vtesnať do šablóny. Neúspešný si môže dovoliť zostať sám sebou.

Situácia je vždy taká zlá, ako sa zdá. Ale nedá sa na to spoľahnúť.

V podnikaní priatelia neexistujú – sú len veritelia a dlžníci.