Inflácia skresala reálne mzdy, nominálna mzda sa medziročne zvýšila vo všetkých odvetviach
13. 2. 2023
Vysoká inflácia počas roku 2022 príjmy okresala, reálna mzda klesla v 9 z 10 sledovaných odvetví. Medziročne si reálne prilepšili len zamestnanci v ubytovaní. Nominálna mesačná mzda sa v priemere za rok 2022 medziročne zvýšila vo všetkých sledovaných odvetviach. Najviac vzrástla v odvetviach s nižšími mzdami, a to v ubytovaní o viac ako 20 percent (dosiahla 951 eur), v stavebníctve o 11,7 percenta (914 eur) a v maloobchode takmer o 11 percent (972 eur). Informoval o tom Štatistický úrad.
O viac ako sedem percent stúpli platy v predaji a oprave motorových vozidiel, priemysle, veľkoobchode aj v doprave a skladovaní. V činnostiach reštaurácií a pohostinstiev, kde bola mzda najnižšia a dosiahla v priemere len 617 eur, sa medziročne nominálne zvýšila o 6,4 percenta. Platy vyššie o päť percent mali zamestnaní vo vybraných trhových službách a v informáciách a komunikácii.
Vysoká inflácia počas roku 2022 však príjmy okresala, reálna mzda klesla v 9 z 10 sledovaných odvetví. Medziročne si reálne prilepšili len zamestnanci v ubytovaní, a to o 6,7 percenta.
Reálne mzdy sa medziročne najviac znížili v informáciách a komunikácii takmer o sedem percent, o 6,6 percenta vo vybraných trhových službách a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,7 percenta. Najmiernejší pokles reálne mzdy zaznamenal maloobchod o 1,8 percenta a stavebníctvo o 0,9 percenta. Priemerná nominálna mesačná mzda sa v decembri 2022 medziročne zvýšila vo všetkých sledovaných odvetviach. Najvýraznejšie vzrástla v ubytovaní takmer o štvrtinu na 1021 eur, pričom len v tomto odvetví bola aj reálna mzda vyššia o 7,9 percenta. Dvojciferným tempom rástla mzda aj v stavebníctve o 12,7 percenta na 994 eur, jej reálny pokles bol spomedzi ostatných odvetví najmiernejší (o 2,4 percenta). Nižším tempom rástli nominálne mzdy v predaji a oprave motorových vozidiel o 3,2 percenta, v informáciách a komunikácii takmer o tri percentá a vo veľkoobchode o 1,1 percenta, ale všetky tri odvetvia dosiahli najvyšší prepad reálnej mzdy nad desať percent.
(Zdroj: hnonline.sk)
Daň z príjmov prezident podpísal, DPH zatiaľ nie
24. 2. 2009
Prezident včera podpísal ďalší balíček protikrízových opatrení. Je v ňom aj novela zákona o daniach z príjmov.
Podľa nej sa od začiatku marca tohto roka do konca
budúceho roka zvýši nezdaniteľná časť základu dane z 19,2-násobku životného
minima na jeho 22,5-násobok. Znamená to nárast ročnej nezdaniteľnej sumy z 3
435,27 € na 4 025,70 €. "Milionárska" daň sa začne uplatňovať pri
príjme nad 15 387 eur ročne.
Odvody živnostníkom sa zrejme nezmenia
23. 2. 2009
Aj keď vláda podporuje návrh odpojenia odvodov pre živnostníkov od minimálnej mzdy, samotná výška odvodov by sa oproti súčasnej výške meniť nemala.
Určite nemožno očakávať, že odvody sa naviažu na
nejakú veličinu, ktorá bude dvakrát nižšia ako bola minimálna mzda. Odvody pre
živnostníkov by podľa premiéra mali byť nastavené ako určité percento z
priemernej mzdy. Vychádzať by sa mohlo z tej úrovne priemernej mzdy, ktorá je
stanovená teraz.
Premiér nevylúčil, že predseda parlamentu
zvolá rokovanie Národnej rady SR aj skôr, ako v plánovanom aprílovom termíne.
Bude to závisieť od obsahu opatrení.
Daňové priznania sa podávajú ako doteraz - do konca marca
23. 2. 2009
Daňové riaditeľstvo SR upozorňuje, že daňové priznania k dani z príjmov fyzických a právnických osôb za minulý rok je potrebné podať do konca marca tohto roka. Predĺženie lehoty parlament na svojej februárovej schôdzi odmietol.
Tlačivá daňových priznaní sú k dispozícii na
jednotlivých daňových úradoch a je ich možné stiahnuť aj z webovej stránky
daňového riaditeľstva. Na stránke je možné tlačivo aj priamo vyplniť.
Daňové priznania sú rovnaké ako v
predchádzajúcom roku a vypĺňajú sa ešte v slovenských korunách. Výnimkou je iba
oddiel pomocných výpočtov. Tu daňovník prepočíta výslednú sumu konverzným
kurzom na eurá. Výslednú čiastku uhradí daňovník na účet daňového úradu.
Pri daňovej povinnosti sa zaokrúhľuje
na jeden eurocent nadol, v prípade preplatku sa zaokrúhľuje na jeden eurocent
nahor.
Autorizovaní uživatelia so zaručeným
elektronickým podpisom môžu využiť elektronické podávanie daňových priznaní.
Zaručený elektronický podpis je rovnoprávny s vlastnoručným podpisom a daňový
subjekt pri jeho využití nie je povinný správcovi dane doručovať daňové
písomnosti papierovou formou.
Elektronickú formu je však možné využiť aj bez zaručeného elektronického podpisu, a to na základe
dohody so správcom dane. V takomto pripade je daňový subjekt povinný do piatich
pracovných dní odo dňa elektronického podania dokumentu doručiť v písomnej
forme prvú stranu daňovej písomnosti a písomné vyhlásenie o podaní písomnosti
elektronickou formou.
Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických
osôb je povinný podať daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za minulý rok presiahli
49 248 Sk (1,635 tis. €). Pri priznávaní dane si môže uplatniť nezdaniteľné
časti základu dane. V prípade ak je základ dane daňovníka za minulý rok rovný
alebo nižší ako 513 000 Sk (17,03 tis. €), nezdaniteľná časť na daňovníka
predstavuje 98 496 korún (3,269 tis. €). Ak je základ dane vyšší ako 513 000 Sk
(17,03 tis. €), nezdaniteľnú časť predstavuje rozdiel medzi sumou 226 746 Sk
(7,527 tis. €) a jednej štvrtiny základu dane daňovníka. Daňovník si rovnako
môže uplatniť aj nezdaniteľnú časť základu dane na manžela (manželku), či
nezdaniteľnú časť v maximálnej výške 12 000 Sk (398,3 €) v prípade, ak platí
príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové
sporenie a poistné na životné poistenie. Daňovníci majú nárok na uplatnenie
daňového bonusu, ktorého výška za minulý rok je stanovená na 6 822 Sk (226,4
€).
Pracujúci na čiastočný úväzok sú podľa generálneho prokurátora znevýhodnení
20. 2. 2009
Zákonník práce zamestnávateľovi umožňuje prepustiť tých, ktorí pracujú menej ako 15 hodín týždenne, bez udania dôvodu, vyplatenia odstupného či výpovednej lehoty.
Generálny prokurátor sa
touto témou zaoberá preto, že táto časť zamestnancov je podľa neho diskriminovaná, a je to
aj v rozpore s európskou smernicou, ktorá stanovuje, aby sa ľudia pracujúci na
čiastočný úväzok neprijímali do zamestnania za nevýhodnejších podmienok ako
ostatní zamestnanci.
Generálny prokurátor nie je jediný, kto má k tejto
problematike výhrady. Odborári na to upozorňovali ešte pri vyjednávaní o
výslednej podobe Zákonníka práce.
Opačný názor však majú zamestnávatelia, ktorí tvrdia,
že práve táto rozdielnosť robí čiastočné úväzky atraktívne.