Hodinové minimálne mzdové nároky
20. 10. 2021
Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín je 1/174 zo sumy mesačného minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň.
Pri ustanovení týždenného pracovného času na menej ako 40 hodín sa sumy minimálnych mzdových nárokov podľa § 120 ods. 5 ZP určia tak, že sumy minimálnych mzdových nárokov určené pre príslušný stupeň za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín sa úmerne zvýšia. Sumy minimálnych mzdových nárokov sa zaokrúhľujú na tri desatinné miesta matematicky.
Minimálne mzdové nároky sa neuplatňujú u zamestnancov, ktorí pracujú u zamestnávateľa na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Uvedené znamená, že tzv. „dohodári“ majú nárok na minimálnu mzdu, avšak nemajú nárok na minimálnu mzdu podľa príslušných stupňov náročnosti práce (platí pre nich teda len minimálna mzda prvého stupňa náročnosti práce).
K
Minimálna mzda v roku 2022
18. 10. 2021
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Právo na mzdu za vykonanú prácu je jednou zo základných vlastností pracovnoprávnych vzťahov, ktorou je odplatnosť.
Suma minimálnej mzdy sa podľa § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“) určuje vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra. Stanovenie výšky minimálnej mzdy je primárne založené na dohode sociálnych partnerov, teda na zástupcoch zamestnancov a na zástupcoch zamestnávateľov. Ak sa však sociálni partneri na výške minimálnej mzdy nedohodnú, počnúc rokom 2021 sa minimálna mzda určí v súlade s ust. § 8 novely č. 294/2020 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde podľa zákonom predpísaného vzorca: mesačná minimálna mzda = 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej ŠÚ SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy.
Keďže k spoločnej dohode na výške minimálnej mzdy na rok 2022 sociálni partneri nedospeli, uplatní sa pri jej určení mechanizmus vzorca stanovený v zákone o minimálnej mzde. Pre určenie výšky minimálnej mzdy pre rok 2022 sa použije priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve SR zverejnenej ŠÚ SR za kalendárny rok 2020, ktorá je vo výške 1 133 €. Mesačná minimálna mzda predstavuje pri 57 % podiele zo sumy priemernej mesačnej mzdy 646 €. Zamestnancovi, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín, patrí podľa 2 ods. 4 zákona o minimálnej mzde za každú odpracovanú hodinu suma hodinovej minimálnej mzdy, ktorá sa určí ako 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy. Takto určená hodinová minimálna mzda sa zaokrúhľuje na tri desatinné miesta.
Od 1. 1. 2022 bude minimálna mzda v nasledovnej výške:
• suma mesačnej minimálnej mzdy sa zvýši z 623 € na 646 € [57 % z 1 133 €],
• suma hodinovej minimálnej mzdy, ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca 40 hodín, sa zvýši z 3,580 na 3,713 €.
Suma mesačnej minimálnej mzdy a suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom na príslušný kalendárny rok sa oznámi v Zbierke zákonov SR najneskôr 1. novembra 2021.
K
Koniec roka v mzdovej učtárni
18. 10. 2021
Prelom kalendárnych rokov predstavuje pre mzdové účtovníčky snáď najnáročnejšie obdobie. Uvedené konštatovanie vyplýva zo skutočnosti, že okrem pravidelne sa každý kalendárny mesiac opakujúcich činností, vzniká v kontexte s ukončením jedného kalendárneho roka a začiatkom ďalšieho kalendárneho roka celý rad ďalších povinností vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov.
Predovšetkým sa jedná o náležitosti vzťahujúce sa na styk zamestnávateľov so zamestnancami a rôznymi štátnymi a verejnými inštitúciami v oblasti vykazovania, štatistiky a vyhotovovania zákonmi ustanovených dokumentov. S akými povinnosťami je spojené obdobie konca kalendárneho roka 2021 a začiatku roka 2022 pre zamestnávateľov?
Zamestnávateľ, ktorý vypláca príjmy zo závislej činnosti a teda je platiteľom dane z príjmov je v kontexte so zákonom o dani z príjmov viazaný viacerými povinnosťami v súvislosti s uzatváraním zdaňovacieho obdobia. Predovšetkým ide o ustanovenie § 39 spomínaného právneho predpisu (mzdové listy, výplatné listiny, doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, potvrdenie o zaplatení dane podľa § 50 ZDP, prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti).
V princípe platí, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP a na daňový bonus, ak zamestnanec podá vyhlásenie, ktoré doručí zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na jeho doručení elektronickými prostriedkami, o tom:
a) že uplatňuje daňový bonus a že spĺňa podmienky na jeho priznanie, prípadne kedy a ako sa zmenili,
b) že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP a daňový bonus podľa § 33 spomínaného zákona u iného zamestnávateľa a že právo na daňový bonus na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,
c) či je poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP.
Na prelome kalendárnych rokov by teda každý zamestnávateľ mal skontrolovať či všetky náležitosti spojené so spomínaným vyhlásením sú v poriadku a riadne zdokladované resp. zamestnancami preukázané.
Tiež je treba u toho zamestnávateľa, u ktorého uplatňoval nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka § 11 ods. 2 písm. a) ZDP a daňový bonus skontrolovať v prípade, ak došlo v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec uplatňoval nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP alebo na daňový bonus, či zamestnanec túto skutočnosť potvrdil podpisom vo vyhlásení podľa § 36 ods. 6 ZDP a to ku dňu, keď táto skutočnosť nastala.
K
Dôchodková reforma: štátu má pomôcť súkromný sektor
6. 10. 2021
V súčasnosti pracuje sto ľudí na 24 dôchodcov. Vzhľadom na demografický vývoj by to však mohlo byť v budúcnosti naopak. V roku 2070 by zarábalo približne 57 zamestnancov na sto penzistov.
Tieto odhady naznačujú, že dnešný systém je neudržateľný. Aj preto je jeho veľká reforma jedným z najdôležitejších záväzkov programového vyhlásenia vlády aj plánu obnovy. O stratégii, ktorá by vytvorila čo najstabilnejšie prostredie, diskutovali na konferencii Dôchodky štátni predstavitelia, odborníci, asociácie, zamestnávatelia aj odborári.
V
Sociálne služby po zmenách
5. 10. 2021
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol predložený v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky s cieľom zvýšiť dostupnosť služieb krízovej intervencie, potreby zlepšiť legislatívny rámec a financovanie poskytovania sociálnych služieb a zrovnoprávniť ich poskytovateľov.
Cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona je vytvoriť právne podmienky pre zvýšenie finančnej podpory na spolufinancovanie sociálnych služieb vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb krízovej intervencie, poskytovanej zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a zaviesť určovanie (valorizáciu) výšky tejto finančnej podpory na príslušný kalendárny rok nariadením vlády SR, a to v záujme zabezpečenia dostupnosti a udržateľnosti sociálnych služieb krízovej intervencie. Tieto zariadenia sociálnych služieb poskytujú sociálne služby krízovej intervencie najmä ľuďom bez domova a fyzickým osobám ohrozených správaním iných osôb, t. j. aj osobám prežívajúcim násilie vo svojej domácnosti, kde zabezpečenie udržateľnosti a dostupnosti tejto sociálnej služby je v rámci zabezpečenia ich základných životných podmienok osobitne naliehavým. Poskytovaním sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie, zabezpečením prístrešia, ide o realizáciu ústavného práva každého na zabezpečenie základných životných podmienok, ktoré garantuje štát.
V časti právnej úpravy súvisiacej so zavádzaním Informačného systému sociálnych služieb sa pristupuje k zmene doterajšieho registra poskytovateľov sociálnych služieb na register sociálnych služieb, v ktorom bude príslušným vyšším územným celkom vo svojom územnom obvode vedená každá sociálna služba príslušného druhu a formy podľa miesta jej poskytovania, čím sa reaguje na problémy aplikačnej praxe pri vedení registra podľa doterajšej právnej úpravy a súčasne sa zabezpečuje efektívnosť a zrozumiteľnosť vedenia tohto registra pre verejnosť. Zároveň sa v záujme komplexnosti údajov o sociálnych službách v informačnom systéme upravuje obsah a rozsah vybraných evidencií, ktoré v ňom budú vedené a súčasne sa zavádza nový druh evidencie vedený poskytovateľom sociálnej služby - evidencia žiadostí o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podmienenej odkázanosťou, čím sa vytvárajú právne podmienky pre získavanie relevantných údajov o reálnom dopyte po vybraných sociálnych službách a ich dostupnosti.
Precizuje sa právna úprava vzniku povinnosti obce a vyššieho územného celku poskytovať neverejným poskytovateľom sociálnych služieb finančné príspevky na spolufinancovanie sociálnej služby podľa tohto zákona. Navrhovaná právna úprava, vzhľadom na problémy interpretačnej a aplikačnej praxe, explicitne ustanovuje právnu možnosť pre odkázanú fyzickú osobu, ktorej sa už poskytuje sociálna služba neverejným poskytovateľom, avšak bez finančnej podpory z verejných prostriedkov podľa tohto zákona (t. j. bez finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (FPP), resp. pri domácej opatrovateľskej službe, aj bez finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy (FPO), kedykoľvek aj počas poskytovania tejto sociálnej služby neverejným poskytovateľom, prejaviť svoj záujem o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby novo už s finančnou podporou jej poskytovania z verejných prostriedkov. To znamená, že fyzická osoba môže kedykoľvek, i počas poskytovania sociálnej služby, požiadať o poskytnutie alebo zabezpečenie tejto sociálnej služby príslušnou obcou, resp. vyšším územným celkom, a to po zabezpečení realizácie práva tejto fyzickej osoby touto obcou, resp. vyšším územným celkom na informovaný výber poskytovateľa tejto sociálnej služby, novo už s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov poskytovaním finančných príspevkov na spolufinancovanie tejto sociálnej služby v pôsobnosti obce a vyššieho územného celku podľa tohto zákona.
K