Firmy radšej priškrtia mzdy, ako by prepustili ľudí. Nezamestnanosť aj vďaka tomu opäť klesla
22. 3. 2023
V deviatich aktuálnych hromadných prepúšťaniach je ohrozených tisíc pracovných miest. Štatisticky na štyri voľné pozície pripadá sedem nezamestnaných
Slovenský priemysel čelí v posledných mesiacoch vážnym problémom. Produkcia mnohých fabrík kontinuálne klesá od jesene minulého roka. Komplikovaná situácia zatiaľ, prekvapivo, nemala žiaden dopad na domáci pracovný trh. Miera evidovanej nezamestnanosti od januára do februára 2023 klesla z 5,82 na 5,76 percenta. V medziročnom porovnaní došlo dokonca k poklesu o 1,1 percentuálneho bodu.
Deväť hromadných prepúšťaní
Priaznivý vývoj je výsledkom viacerých faktorov. S príchodom jari sa rozbiehajú sezónne práce. Viac zamestnancov treba nielen v poľnohospodárstve, ale aj v elektrotechnickom priemysle. Zákazníci totiž vo veľkom zvyknú kupovať nové televízory pred príchodom Veľkonočných sviatkov a Vianoc.
Slovenský trh práce má aj povestné šťastie. V problémoch sa ocitajú firmy umiestnené v priemyselne rozvinutých častiach krajiny. „Hromadné prepúšťania máme hlásené v regiónoch s dostatkom pracovných príležitostí. Vďaka tomu prepustení ľudia nebudú mať problém nájsť si nové zamestnanie,“ ubezpečuje minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Firmy aktuálne nahlásili úradom práce deväť hromadných prepúšťaní a v rámci nich môže prísť o prácu približne tisíc zamestnancov.
B
(Zdroj: www.trend.sk)
Zníženie spotrebnej dane na naftu
20. 1. 2010
Poslanci NR SR podporili návrh vlády na zníženie spotrebnej dane na naftu a prerokujú ho v skrátenom legislatívnom konaní.
Spotrebná daň sa zníži výraznejšie, ako bolo pôvodne avizovaných 9 centov na liter. Vládou schválený návrh, totiž počíta so znížením o 11,3 centa.
Podľa rezortu financií je hlavným dôvodom vypracovania návrhu eliminácia vysokej ceny nafty pre domácnosti aj pre podnikateľský sektor, a tým udržanie cenovej úrovne prepravovaných tovarov a prepravných služieb. Ministerstvo očakáva tiež zníženie objemov nákupov nafty v okolitých štátoch a zlepšenie konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia v oblasti prepravy tovarov.
Zníženie zdanenia nafty pôvodne ako kompenzáciu zvýšených nákladov dopravcov po zavedení nového mýtneho systému avizoval premiér po rokovaní s predstaviteľmi zamestnávateľov, odborov, dopravcov, Slovnaftu, rezortov financií a dopravy.
Ministerstvo financií predpokladá v dôsledku tohto kroku výpadok príjmov štátneho rozpočtu vo výške 60 až 102 miliónov eur v tomto roku, 70 až 117 miliónov eur v roku 2011 a 85 až 132 miliónov eur v roku 2012.
Odhaľovanie daňových podvodov v G20
20. 1. 2010
OECD nebude mať námietky, keď na odhalenie daňových podvodníkov vlády využijú aj kradnuté informácie. Odhaľovanie daňových podvodov je prioritou aj pre Skupiny najväčších krajín sveta G20. Šéf daňového oddelenia OECD vyhlásil,že sa nebude prehliadať, keď si daňoví poplatníci nebudú plniť svoje daňové povinnosti. Využívať sa budú všetky spôsoby, teda aj informátori a kradnuté dáta.
Snaha vlád primäť občanov, aby zdanili úspory ukryté na účtoch v zahraničí silnie v čase, keď vrcholí kríza a rade krajín vysychá štátna pokladnica.
Globálny hon na daňových podvodníkov začal naberať na obrátkach už vlani, keď ostrý postoj v tejto otázke zaujalo Nemecko a Francúzsko. Obe krajiny si vyhľadali zoznam svojich občanov - vlastníkov kont vo Švajčiarsku a Lichtenštajnsku, a našli si medzi nimi svojich občanov.
Prípad z poslednej doby sa týka nadnárodnej banky HSBC, z pobočky ktorej vo Švajčiarsku jej bývalý zamestnanec ukradol údaje o klientoch. K údajom sa takto dostali francúzske úrady a použili ich na vyhľadanie svojich občanov, ktorí sa vyhýbajú plateniu daní. Prípad HSBC spôsobil diplomatickú roztržku medzi Parížom a Bernom.
Švajčiari dokonca s Parížom prestali rokovať o príprave novej bilaterálnej dohody, ktorá mala Francúzom zabezpečiť ústretovosť Švajčiarska pri odhaľovaní daňových únikov. V správe súkromných bánk vo Švajčiarsku je majetok zahraničných subjektov v hodnote bilióna dolárov.
Banky sa snažia na tamojšiu vládu vyvíjať tlak, aby prijala zákon, v ktorom bude klauzula, ktorá vládam ďalších krajín využitie kradnutých dát na odhaľovanie daňových podvodov zakáže. Podľa pozorovateľov však snahy týchto bánk ťažko obstoja v situácii, keď má mnoho európskych krajín kvôli kríze vysoké deficity a hľadá úspory, kde sa dá.
Pri pohľade na oblasti, ktoré patria do OECD sa však javí, že takmer všetky členské krajiny sú pripravené brať informácie z najrôznejších zdrojov. Na zozname OECD je sedemnásť jurisdikcií, ktoré OECD považuje za problematické, podobne ako americký štát Delaware, ktorý je daňovým rajom v rámci USA.
Zamestnancom Chemlonu doplatia neuhradené mzdy
19. 1. 2010
Bývalým zamestnancom akciovej spoločnosti Chemlon by mali byť doplatené finančné prostriedky, ktoré im dlhoval zamestnávateľ za októbrové mzdy z minulého roka. K vyplateniu miezd by malo dôjsť v priebehu tohto týždňa Podľa vyjadrenia predstaviteľky odborov bude vyplatenie odstupného reálne pravdepodobne prostredníctvom systému Garančného fondu.
Bývalým zamestnancom by mala byť zvyšná časť miezd za mesiac október 2009 doplácaná formou poštových poukážok. Z poslednej výplaty, na ktorú mali nárok, im bolo zatiaľ uhradených iba 100 eur. Dodala, že zo strany bývalého zamestnávateľa jej bola zaslaná informácia, že Chemlon je k 15. decembru 2009 platobne neschopný. Zároveň konštatovala, že vyplatenie sľúbeného odstupného je veľmi otázne. Sú pripravené podklady pre to, aby odbory mohli o doplatenie financií žiadať prostredníctvom systému Garančného fondu, je však treba počkať, či Chemlon pôjde do konkurzu. Cez fond by prepusteným pracovníkom mohlo byť vyplatené individuálne asi po 2 169 €. Táto suma však všetkým nepokryje skutočnú výšku odstupného, na ktorú majú nárok.
Nové pravidlá splatenia spotrebiteľského úveru
19. 1. 2010
Podľa nového zákona o spotrebiteľských úveroch sa bankové aj nebankové subjekty budú musieť podriadiť novým pravidlám z Bruselu. Tí, ktorí sa rozhodli predčasne splatiť takýto úver, by mali pár mesiacov počkať. Od 11. júna 2010 začne platiť nový zákon, ktorý pokuty za skoršie vyplatenie pôžičiek výrazne znižuje.
Banky aj nebanky si za skoršie splatenie úveru budú môcť účtovať poplatok maximálne jedno percento z nesplatenej časti úveru, kým dnes si bežne určujú štyri percentá. Nové pravidlá na ochranu spotrebiteľa nariadil Brusel. Zákon vláda schválila minulý týždeň a ešte ho čaká schválenie v parlamente.
Pokuta vo výške najviac jedného percenta nesplatenej časti úveru platí v prípadoch, keď dlžník chce ukončiť svoj úverový vzťah viac ako rok pred dohodnutou lehotou. Ak chce záväzok vyplatiť menej ako rok pred dohodnutou lehotou, sankcia musí byť ešte nižšia, maximálne pol percenta.
Žiaden poplatok banka alebo nebanka nemôže žiadať od dlžníka v prípade, ak k splateniu došlo na základe poistnej zmluvy, ktorá má zaručiť splatenie spotrebiteľského úveru, ak ide o povolené prečerpanie a ak sa má takéto splatenie spotrebiteľského úveru uskutočniť v období, pre ktoré úroková sadzba spotrebiteľského úveru nie je fixná. Finančné inštitúcie súhlasia so zmenami, no upozorňujú aj na riziká. Podľa niektorých rizík hrozí, že výška poplatkov nebude stačiť na pokrytie nákladov, ktoré im s predčasným splatením vzniknú. V snahe minimalizovať stratu z predčasného splácania spotrebiteľských úverov môže podľa Asociácie organizácie dôjsť k zvyšovaniu úrokových sadzieb.