Vyložiť na činnosť naraz menej času ako je minimum, je bohapustým mrhaním času.

Ak sa zistí, že ľudia schôdzujú viac ako štvrtinu pracovného času, je to príznakom toho, že ide o organizáciu, v ktorej sa schôdzovanie stalo cieľom.

Krátke časové úseky, aj keď ich je veľký počet, sú nanič, pretože sa neustále začína od začiatku.

To, že s pravdou najďalej zájdeš, ešte nezaručuje, že vás po ceste nepredbehne rad klamárov.

Ak ani pravda ani blufovanie nezaberá, ešte stále je tu dynamit.

Čím neuveriteľnejšie niečo znie, tým vyššia je pravdepodobnosť, že tomu uveria.

Výnimka nikdy nedokazuje pravidlo - iba testuje, či pravidlo ešte platí?

Ak sa môže pokaziť viacero vecí naraz, tak sa pokazia v najhoršom možnom slede.

Všetko na svete funguje len preto, aby sa to v najnevhodnejšom okamihu mohlo pokaziť. Že sa to pokazilo, poznáte až potom, keď na to doplatíte.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!