Murphy radí
Ako bojovať s klebetou
Ohňom a mečom ničia nepriateľa barbari. V civilizovanej spoločnosti na to stačí jedovatý jazyk.
Ta istá klebeta jedného pochová, iného vynesie do výšin
Žiadna klebeta nie je natoľko malá, aby nedokázala zničiť veľkú lásku.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Človek a hlúposť
Hlúposť sa nedá odstrániť peniazmi, vzdelaním alebo zákonom.
Ani absolútna hlúposť neprinesie automaticky absolútne šťastie.
Nie je nutné nechať sa urážať hlupákmi a klaňať sa mocným. Stačí naučiť sa prežiť o chlebe a vode.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Murphyho postrehy
Práca nie je nákazlivá choroba. To, že pracujú iní, ešte neznamená, že musíš pracovať aj ty.
V práci sa človek nemá naháňať. Veď nie je na love!
Ten, čo nič nerobí, nič nepokazí. A to je dôvod na odmenu.
(Murphyho zrnká II)
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Ak sa vyskytne štandardná situácia, tak pre ňu treba vymýšľať detailné pravidlá riešenia.
Ak nechcete žiť vo včerajšku, tak sa musíte vedieť rozlúčiť nielen so včerajšími neúspechmi, ale aj so včerajšími úspechmi.
Ak musíte denne prijímať množstvo rozhodnutí, tak to u vás škrípe "dole" v rutinnej činnosti, ktorá by mala bežať sama od seba.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Dobrá rada stojí groš
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)