Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)
Murphyho múdre pravdy
Proti hlúposti niet účinnej obrany – hlupáci sú vždy v ofenzíve.
Aj najveľavravnejšie fakty zoslabnú pôsobením tlaku zhora.
História ľudstva je skladišťom hlúpostí, kde sa sem – tam v kúte nachádzajú úbohé zvyšky zdravého rozumu.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Ako si komplikovať život - II. večer
Vždy treba obetovať niečo čo chceme, kvôli niečomu, čo chceme viac.
Všetko sa dá robiť ľahšie.
Dodaná súčiastka, alebo prístroj vyhovujú požiadavkám dovtedy, kým sa prvý raz nevyskúšajú.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Lož má ešte kratšie nohy ako krtko.
Ani tá najlepšia lesť nefunguje naveky.
Veľké oči vedú k prázdnemu žalúdku.
(Murphyho zákony v bájkach)
Na čo má človek rozum
Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.
Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.
Rozum a skúsenosť nemôžu byť natrvalo v opozícii. (Wilde)
(Zrnká úsmevu)