Murphy radí
Manželstvo je podnik
Pred svadbou maj oči otvorené, po svadbe ich privri. (Fuller)
Susedov trávnik sa nám vidí vždy zelenší ako náš. (Židovské príslovie)
Pani Kohnová vstúpi do nočného baru a pýta sa čašníka: „Prosím vás, nie je tu môj manžel?“ „Nie je, madam,“ úslužne odpovedá čašník. „Ale veď ani neviete, ako sa volá a hneď mi odpovedáte, že tu nie je!“ „Tu nikdy nie je žiadny manžel, madam“ odpovedá sucho čašník.
(Zrnká úsmevu)
Kolíska práva
Mocou zákona je: rozkazovať, zakazovať, dovoľovať a trestať.
Dane sú nervy štátu.
Vytráca sa všetka spravodlivosť, ak každému nie je dovolené mať to, čo je jeho.
(Myšlienky bez cla)
Životné pravdy
Čokoľvek, čo vás podráždi, sa prihodí prinajmenšom ešte raz.
Nezvratným dôkazom, že inde vo vesmíre existujú inteligentné bytosti, je, že sa nikdy nepokúsili s nami spojiť.
Len slovo, ktoré nebolo dané, bude dodržané.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Zákony života
Občas treba veciam trochu pomôcť a postrčiť ich, aby sa kazili rýchlejšie.
Na čo človek siahne, to pokazí. A to, na čo nedosiahne, sa zo strachu pred človekom pokazí samo.
Zdanie klame. Hlavne vtedy, keď sa zdá byť všetko v najlepšom poriadku.
(Murphyho zákonník)
Dobrá rada stojí groš
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Za skúsenosti platíme veľmi draho, hoci opotrebované ich môžeme dostať oveľa lacnejšie. (Židovské príslovie)
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)