Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Byť chudobným nie je žiadna hanba, ale to je jediná pozitívna vec, ktorá sa dá o tom povedať. (Židovské príslovie)

Keď sa pokúsite pohnúť jednou vecou, zistíte, že je viazaná na celý vesmír.

Vec, ktorá je v pohybe, sa určite pohybuje zlým smerom.

Súčet síl, pôsobiacich na teleso, spôsobí jeho zrýchlenie, úmerné jeho hmote.

Kto dokáže z vlastného nedostatku urobiť prednosť, neumrie chudobný.

Čím menej vie človek o probléme, tým ľahšie sa mu rieši.

Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.

Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.

Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.

Ak sa veci majú pokaziť, tak sa pokazia nezávisle od miesta, kam ich schováme.