Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Vždy treba obetovať niečo čo chceme, kvôli niečomu, čo chceme viac.

Keď sa veci nedaria, každá snaha o ich zlepšenie vedie len k horšiemu.

Keď ste si už istí, že s vaším postupom budú všetci súhlasiť, niekto sa postaví proti.

Veľké oči vedú k prázdnemu žalúdku.

Kto sa chce učiť rýchlo, učí sa na vlastných chybách. Kto sa chce učiť bezpečne, učí sa na chybách iných.

Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.

Vždy je lepšie reorganizovať ako byť reorganizovaný.

Všetko je možné, ale nič nie je jednoduché.

Správa o služobnej ceste sa nepíše kvôli informovanosti šéfa, ale kvôli ochrane pisateľa.