Ak chceš povedať dôležité veci, nikdy ich nehovor dopredu.

Riešenie ľubovoľného jednoduchého problému možno efektívne znemožniť tým, že sa o ňom bude dostatočne dlho schôdzovať.

Kto nevie a chce sa učiť, ten sa aj učí.

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Nezáleží na tom, či sa veci pokazia na začiatku, alebo na konci – výsledok je vždy rovnaký.

V núdzi poznáš nepriateľa.

Vždy chýba tá vec, ktorú práve najviac potrebuješ.

Kedykoľvek máte o veci k dispozícii dve protichodné informácie, je treba použiť obe.

Najprekvapivejšou informáciou je tá, ktorá hovorí, že veci sú také, ako majú byť.

Najväčším umením je správne sa mýliť.