Finančné transakcie sa zdaňujú
21. 10. 2024
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a vysoké zadĺženie Slovenska sa zákonom zavádza konsolidačné opatrenie, realizáciou ktorého sa prispeje k zvýšeniu príjmov do štátneho rozpočtu.
Uvedené opatrenie prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky. Pri prijímaní opatrenia sa sledoval cieľ primeraného rozdelenia daňovej záťaže medzi dotknuté daňové subjekty.
Zákon je zavedený tak, aby mal čo najmenšie negatívne vplyvy na prevažnú väčšinu obyvateľov a aby primerane, proporcionálne a nediskriminačne zasiahol všetky relevantné subjekty. Podporujú sa elektronické platby, čo odzrkadľuje snahu v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Digitálne platby zefektívňujú výkon kontroly plnenia daňových povinností a prispievajú k zlepšeniu výberu daní
K
Vláda inovatívnym firmám zníži dane cez superodpočet
8. 4. 2019
Podpora vedy a výskumy inak – cez dane. Firmy, ktoré pracujú na inovatívnej technológii, majú možnosť upraviť si základ dane cez superodpočet. Kým doteraz bol superodpočet na úrovni sto percent, premiér Peter Pellegrini na podujatí HNClub avizoval 150 percent a v nasledujúcom roku 200 percent.
Aj keď nás Európska komisia kritizuje a tvrdí, že výdavky na vedu a výskum sú u nás príliš nízke na to, aby zvýšili inovácie na Slovensku, s okolitými krajinami sme na tom porovnateľne. V Česku je superodpočet vo výške 110 percent, v Poľsku sa zvýšil zo sto percent na 150 percent a v Maďarsku je vo výške 300 percent. Podľa analytikov je to však stále málo. „Spoločnosti o tejto možnosti často ani nevedia alebo si myslia, že superodpočet sa nedá uplatniť na ich činnosti,“ uviedla v rozhovore pre HN Kristína Šumichrastová, riaditeľka poradenskej spoločnosti Ayming.
Pracujúcim seniorom stúpli v januári dôchodky, rozhodnutia dostávajú priebežne
5. 4. 2019
Sociálna poisťovňa zvýšila vyše 172-tisíc dôchodkov. Sociálna poisťovňa zvýšila od 1. januára 2019 vyše 172-tisíc starobných dôchodkov a predčasných starobných dôchodkov. O zvýšení dôchodkov poisťovňa rozhodla v súlade so zákonom o sociálnom poistení do 31. marca 2019.
Rozhodnutia a oznámenia o výplate dôchodku vo zvýšenej sume sú dôchodcom zasielané priebežne po zabezpečení výplaty zvýšenej sumy starobného dôchodku. Niektorým dôchodcom tak budú doručené v priebehu mesiaca apríl 2019, čo však nebude mať vplyv na zvýšenie ich dôchodku a ani na doplatok patriaci za obdobie od 1. januára 2019 do dňa predchádzajúceho výplatnému termínu dôchodku v apríli 2019. Rozhodnutie o dôchodku a oznámenie o výplate bude doručené poštou výlučne dôchodcom, ktorí nemajú aktivovanú elektronickú schránku. Dôchodcom, ktorí majú aktivovanú elektronickú schránku, ich poisťovňa zašle iba do aktivovanej elektronickej schránky.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Brusel dal stop Dankovej dani
3. 4. 2019
Reťazce „daň z potravín“ zatiaľ platiť nebudú. Včera o tom rozhodla Európska komisia, ktorá vydala predbežné opatrenie na pozastavenie zákona o 2,5 percenta vysokom osobitnom odvode obchodných reťazcov z dielne šéfa parlamentu a predsedu SNS Andreja Danka. „Odvod je v súlade s európskou legislatívou bez akýchkoľvek problémov,“ reagoval Danko na rozhodnutie Komisie s tým, že odvod bude ďalej presadzovať. O pár minút neskôr však informoval, že pripraví návrh zákona, ktorým osobitný odvod zruší.
Komisia k zablokovaniu odvodu pristúpila pre obavy, že na Slovensku dochádza k selektívnemu zvýhodňovaniu jednej skupiny maloobchodníkov oproti ich konkurentom. Ak by sa tieto výčitky potvrdili, zákon by bol v rozpore s pravidlami Európskej únie v oblasti štátnej pomoci. „Vzhľadom na predbežné opatrenie Európskej komisie zostáva slovenský zákon o mimoriadnom odvode pre reťazce síce platný a účinný, nesmie sa však aplikovať. To znamená, že reťazce nebudú platiť mimoriadny odvod,“ vysvetlil Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing.
Dôchodkové stropy si vyžiadajú 140 miliárd
1. 4. 2019
Stovky eur. Aj o toľko nižšia môže byť v dôsledku zastropovania odchodu do dôchodku penzia budúcich dôchodcov. Parlament totiž včera schválil ústavný zákon, ktorý určuje maximálny vek na odchod do penzie na 64 rokov. Na jednej strane sa pod nižšie dôchodky podpíše fakt, že ľudia budú kratšie pracovať. Ako priznali samotní predkladatelia v doložke vplyvov, „dôchodcovia budú síce poberať dôchodok dlhšie, ale v nižšej výške“. Na druhej strane však bude potrebné pokryť zvýšené náklady Sociálnej poisťovne. Ekonóm z Univerzity Mateja Bela Ján Šebo vypočítal, že ak by sa to riešilo znižovaním penzií, ľudia, ktorí vstúpili na pracovný trh v roku 2017, by mali svoj prvý dôchodok o približne 200 eur nižší ako v prípade, že by sa udržal aktuálny systém.
Ten je však podľa jedného z predkladateľov zákona a predsedu strany Smer-SD Roberta Fica zlý. „My nechceme, aby ľudia zomierali pri stroji,“ uviedol na včerajšej tlačovke s tým, že o nejaký čas by dosiahol vek odchodu do penzie 70 rokov. Aktuálne sa totiž odvíja od priemerného veku dožitia. To však neznamená, že na dôchodku ľudia budú žiť kratšie. Tento systém zabezpečuje, aby sa počet rokov na penzii nezvyšoval nad udržateľnú mieru, ale aby zostal približne na rovnakej úrovni. Smeru sa návrh podarilo schváliť vďaka podpore SNS, ale aj opozičnej ĽSNS a Sme rodina. Návrh taktiež podporili piati nezávislí poslanci. Na to, aby zákon prešiel, však Smeru ešte stále chýbali dva hlasy. Tie mu nakoniec zabezpečila strana Most-Híd, a to napriek tomu, že sa pôvodne vyjadrila, že návrh nepodporí. Zákon začne platiť od júla tohto roka, prvýkrát sa v praxi prejaví po roku 2023.