Finančné transakcie sa zdaňujú
21. 10. 2024
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a vysoké zadĺženie Slovenska sa zákonom zavádza konsolidačné opatrenie, realizáciou ktorého sa prispeje k zvýšeniu príjmov do štátneho rozpočtu.
Uvedené opatrenie prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky. Pri prijímaní opatrenia sa sledoval cieľ primeraného rozdelenia daňovej záťaže medzi dotknuté daňové subjekty.
Zákon je zavedený tak, aby mal čo najmenšie negatívne vplyvy na prevažnú väčšinu obyvateľov a aby primerane, proporcionálne a nediskriminačne zasiahol všetky relevantné subjekty. Podporujú sa elektronické platby, čo odzrkadľuje snahu v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Digitálne platby zefektívňujú výkon kontroly plnenia daňových povinností a prispievajú k zlepšeniu výberu daní
K
Minimálna hodnota stravného lístka pre zamestnanca
21. 7. 2009
Minimálnu hranicu, ktorú zamestnanec musí dostať a pod ktorú firma nesmie ísť stanovil zákon. Firma teda nemôže znížiť hodnotu stravných lístkov a zdôvodniť to krízou.
Zamestnanec
sa môže brániť aj vtedy, ak firma nechce poskytnúť gastrolístky vôbec.
Firmy
zvyčajne poskytujú zamestnancom tieto benefity:
Druh
benefitu: Percento
zamestnávateľov:
-
Rôzne formy príspevkov na stravovanie 98,5 %
-
Služobný telefón 84,3 %
-
Pitný režim 79,5 %
-
Príspevky pri príležitosti životného jubilea 71,8
%
-
Príspevky na doplnkové dôchodkové pripoistenie 62,3
%
-
Príspevky na kultúru 54,3 %
-
Príspevky na vzdelávanie 50,3 %
-
Príspevky na šport 41,5 %
Základným
pravidlom je, že stravný lístok má mať takú hodnotu, aby si zaň zamestnanec
mohol zabezpečiť hlavné jedlo a nápoj k nemu. Pri výške príspevku na stravu sa vychádza zo sumy určenej na
stravné pri pracovnej ceste. Naposledy sa táto suma upravovala v apríli
a aktuálne je 3,60 € pri pracovnej ceste 5 až 12 hodín. Hodnota
stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 %.
Minimálna
hodnota poukážky na zakúpenie
jedného hlavného jedla tak v súčasnosti predstavuje 2,70 €. Niektoré
spoločnosti svojim zamestnancom
vyplácajú aj poukážky v hodnote pohybujúcej sa v hodnote 3
až 3,30 €. Príspevok zamestnávateľa je tiež ohraničený zákonom a môže predstavovať
akúkoľvek sumu v rámci rozpätia, ktoré tvorí 55 % ceny jedného
hlavného jedla a 55 % sumy stravného pri pracovných cestách v trvaní
5 až 12 hodín.
V prípade,
že zamestnávateľ nedáva zamestnancom stravné poukážky, hodnotí sa to ako
nevyplatenie mzdy a to sa chápe ako trestný čin. Poškodení zamestnanci
môžu postupovať rovnako, ako keby im zamestnávateľ nevyplatil mzdu.
Poskytovanie
stravného upravuje aj Zákonník práce.
Zamestnávateľ versus zamestnanci
20. 7. 2009
Zamestnávateľ, ktorý nemá na výplaty, lebo je platobne neschopný, musí o tom zástupcov zamestnancov alebo priamo zamestnancov písomne informovať do desiatich dní.
Za platobne
neschopného je považovaný zamestnávateľ vtedy, ak bol na neho podaný návrh na
vyhlásenie konkurzu. V prípade, ak zamestnávateľ nie je v konkurze, no
nevypláca zamestnancom mzdu, zákon mu neprikazuje, aby o tom zamestnancov
vopred informoval. Pokiaľ mal zamestnávateľom k zamestnancom korektný
vzťah, urobí tak.
Ak však zamestnávateľ
nevypláca zamestnancom mzdu napriek tomu, že k výplatnému termínu peniaze na
výplaty mal, spáchal trestný čin.
V takom prípade
sa zaměstnanci môžu obrátiť na políciu, no záruka, že peniaze potom získajú, to
nie je.
Zamestnanci však
môžu využiť Zákonník práce. Ten dáva
zamestnancom, ktorí nedostali výplatu, možnosť okamžite skončiť pracovný pomer.
Zamestnanec má možnosť okamžite skončiť pracovný pomer vtedy, ak mu
zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo jej časť do 15 dní po uplynutí riadneho
výplatného termínu.
Peniaze však ani
okamžitým skončením pracovného pomeru zamestnanec automaticky nedostane, akurát
mu vznikne nárok na náhradu mzdy za dva mesiace. Zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume priemerného
mesačného zárobku za výpovednú lehotu dvoch mesiacov. Táto náhrada je
satisfakciou za to, že zamestnanec skončil pracovný pomer bez výpovednej lehoty.
Možnosť okamžite
skončiť pracovný pomer má zamestnanec v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa
o dôvode na okamžité skončenie pomeru dozvedel, čiže keď uplynie 15 dňová
lehota od nevyplatenia mzdy.
Ak zamestnávateľ
mzdu zamestnancom nevyplatil, právnici odporúčajú: obráťte sa na súd. Ide o
peňažnú pohľadávku zamestnanca voči zamestnávateľovi. Na súd sa zamestnanec musí
obrátiť do troch rokov.
Ak zamestnanec
okrem toho využil možnosť Zákonníka práce a pracovný pomer okamžite skončil,
môže si uplatňovať voči zamestnávateľovi aj pohľadávku vo výške dvojmesačného
priemerného zárobku. Zamestnanec sa okrem súdu môže obrátiť aj na inšpektorát práce.
Predovšetkým by
však mal zamestnávateľa vyzvať, najlepšie písomnou formou, aby mu vyplatil
mzdu. Tak bude mať doklad, že sa snažil situáciu riešiť. Po neúspešnej výzve je
možné obrátiť sa na Národný inspektorát práce, ktorý spravidla do 30 alebo 60
dní urobí vo firme inšpekciu. Za porušenie Zákonníka práce zamestnávateľovi
hrozia sankcie. Ak majú inspektoři
„Predovšetkým by
mal vyzvať zamestnávateľa, aby mu vyplatil mzdu, najlepšie písomnou formou. Tak
bude doklad, že sa snažil situáciu riešiť," povedala hovorkyňa Národného
inšpektorátu práce Slavěna Vorobelová.
Po neúspešnej výzve sa môže obrátiť na Národný inšpektorát práce, ktorý
spravidla do 30 alebo 60 dní urobí vo firme inšpekciu.
Za porušenie
Zákonníka práce môže zamestnávateľovi dať pokutu do 33 193, 92 eura (milión
korún).
Ak majú inšpektori podozrenie, že došlo k trestnému činu nevyplatenia mzdy,
postúpia inšpektoráty práce informácie orgánom činným v trestnom konaní.
Aj keď
inšpektoráty práce nariadia zamestnávateľovi odstrániť zistené nedostatky,
prípadne mu uložia finančný postih, zamestnancovi to nezaručí vyplatenie jeho
finančných mzdových nárokov. Právnici preto odporúčajú obrátiť sa na súd.
Neplatenie poistného zamestnávateľom nemá vplyv na nároky zamestnanca zo systému sociálneho poistenia
20. 7. 2009
Každý zamestnávateľ je povinný za svojich zamestnancov platiť odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne.
Zamestnanec, ktorý nedostáva mzdu, nebude tým poškodený: dôchodok či iné
nároky, ktoré mu zo sociálneho poistenia plynú, sa mu nebudú v budúcnosti krátiť. Neplatenie poistného
zamestnávateľom nemá vplyv na nároky zamestnanca zo systému sociálneho
poistenia a nezakladá mu ani povinnosť niečo doplácať namiesto zamestnávateľa.
OZ KOVO sa snaží zachraňovať rodiny, benefity aj platy
15. 7. 2009
Pri hromadnom prepúšťaní sa podľa slov predsedu OZ KOVO snažia zachrániť miesto aspoň jednému z manželov.
Momentálne vo fabrikách panuje strach.
Dôležitá je komunikácia. Iná atmosféra
je tam, kde zamestnávateľ príde a oboznámi ľudí so situáciou a otvorene povie,
že teraz mu to napríklad so zvyšovaním platov nevychádza. Tam sa ľudia cítia
súčasťou firmy. Strach a zlá atmosféra panuje tam, kde sa len dávajú príkazy a
ľudia netušia, čo sa v podniku deje.
Hromadné prepúšťanie upravuje Zákonník práce.
Odborom firma musí povedať prečo prepúšťa a musí ich presvedčiť, že vyhodenie
určitého počtu ľudí môže podnik zachrániť. Odbory pomáhajú v tom, že v zozname
napríklad vyhľadajú mená tých, ktorí môžu ísť do predčasného dôchodku, tých,
ktorí majú vyššie vzdelania a majú väčšiu šancu nájsť si inú robotu. Ohľad sa
berie aj na prípady, ak sú na zozname obidvaja manželia. Jeden z nich musí vo
fabrike zostať. Odborári sa snažia pred prepustením zachrániť aj osamelé matky.
Odborári sa usilujú ovplyvniť aj poklesy
miezd, tak, aby rástli aspoň o výšku inflácie a neklesal reálny príjem ľudí. To
sa usilovali vyrokovať ešte v rámci kolektívnych zmlúv. Teraz prebiehajú
rokovania v podnikoch. Na nich sa však riešia väčšinou už len rôzne príplatky,
rekondičné pobyty či iné benefity.
Vyjednávania sú pre krízu ťažšie a náročnejšie
ako v minulých rokoch. Snahou zamestnávateľov je väčšinou nedať nič, či dokonca
platy znižovať, aj napriek tomu, že za predošlé roky mali obrovské zisky, z
ktorých by vedeli prefinancovať mzdy zamestnancov bez problémov tri, štyri
roky. Zamestnávatelia žiadajú skromnosť a pokoru od zamestnancov, ale na ich
strane ju zatiaľ nevidno.
Na rôznych flexikontách si ľudia nazbierali
množstvo hodín. Flexikonto môže však
byť vo firme len so súhlasom odborov a v každej fabrike je presne
dohodnuté, koľko zamestnanec potom môže robiť. Nesmie sa stať, aby niekto s
300–400 hodinami na flexikonte robil 14 hodín v kuse.