Finančná správa pripomína verejnosti konsolidačné opatrenia platné od budúceho roka
11. 12. 2024
Nové zákony upravujú viacero oblastí a dotknú sa aj daní, uviedla Finančná správa, ktorá považuje zmenu sadzby dane z pridanej hodnoty za jednu z najvýznamnejších noviel.
"Zmeny čaká aj daň z príjmu fyzických osôb aj právnických osôb. Pri právnických osobách dávame do pozornosti najmä ustanovenia, ktoré hovoria o zvýšení hranice zdaniteľných príjmov, ktorá je rozhodujúca pre uplatnenie zníženej sadzby dane vo výške desať percent, a to zo 60-tisíc eur na stotisíc eur, zníženie sadzby dane z 15 percent na desať percent zo základu dane u daňovníkov, ktorých zdaniteľné príjmy nepresiahnu stotisíc eur za zdaňovacie obdobie, a zavedenie novej sadzby dane vo výške 24 percent v prípade zdaniteľných príjmov vo výške presahujúcej päť miliónov eur," priblížili predstavitelia finančnej správy.
Zároveň upozornili na úpravu podmienok pre uplatňovanie daňového bonusu na vyživované dieťa a úpravu rodičovského dôchodku. Významnou zmenou by mala byť aj nová daň z finančných transakcií, ktorá sa začne vyberať od apríla 2025.
"Zmenou prešli aj zákony o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií," pripomenula Finančná správa.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Na Slovensku silnie nový druh podvodov na dani
25. 1. 2017
Je to jeden z najčastejších daňových podvodov súčasnosti. Firma má dlžoby, štátu neplatí dane a svojej „sekery“ sa zbaví nasledovne: zlúči sa s inou firmou. Túto novú nástupnícku spoločnosť vlastní napríklad bezdomovec. Daniari sa nedostanú k žiadnym papierom, k žiadnemu účtovníctvu. A koniec koncov k žiadnym peniazom.
Ešte pred desiatimi rokmi Finančná správa napočítala necelých dvesto firiem, ktoré zanikli zlúčením. V roku 2015 ich bolo už viac ako 3 200.
K prudkému rastu podvodov pri zlučovaní firiem došlo kvôli legislatívnej zmene z roku 2013. Tá spravila škrt cez rozpočet podvodníkom, ktorí predávali spoločnosti nastrčeným „bielym koňom“. „Predtým to bolo tak, že keď sa niekto potreboval zbaviť spoločnosti, previedol ju na nejakú nemajetnú a často nekontaktnú osobu. Štát v súčasnosti pripravuje úpravu legislatívy, ktorá by mala takýmto podvodom zamedziť. Na zmene zákona spolupracujú aj rezorty financií a spravodlivosti. Momentálne stále prebieha medzirezortná pracovná skupina, odkázali z tlačového odboru rezortu financií.
zdroj: hnonline.sk
Výrazne regionálne rozdiely v platoch pretrvávajú
25. 1. 2017
Pri porovnávaní platov zamestnancov v Prešovskom a Bratislavskom kraji, možno vidieť, že v nižších platových pásmach do 800 eur v hrubom sa nachádzajú až šiesti z desiatich zamestnancov Prešovského kraja, avšak iba dvaja z desiatich zamestnancov Bratislavského kraja. Ukázala to analýza portálu Platy.sk.
Oproti základným platom výraznejšie rástli finančné benefity (koncoročné odmeny a 13. plat), kde bol zaznamenaný rast oproti roku 2015 na úrovni približne 10 percent. Z analýzy portálu Platy.sk vyplýva, že koncoročné odmeny na Slovensku dostáva 26 percent zamestnancov a ich priemerná hrubá výška sa pohybuje na úrovni 695 eur. Koncoročné odmeny tvoria v priemere 75 percent základnej mzdy. Čo sa týka trinásteho platu, ten dostáva 17 percent zamestnancov a jeho priemerná výška je 743 eur, čo predstavuje 80 percent základnej mzdy. Iba 30 percent zamestnancov na Slovensku deklaruje, že zamestnávateľ im neposkytuje žiadny nefinančný benefit. Firmy sa zaujímajú a starajú o pohodlie svojich zamestnancov a poskytujú im viaceré nefinančné benefity. Najvýraznejší nárast za uplynulé roky zaznamenali najmä firemné akcie pre zamestnancov vo forme večierkov, teambuildingov, posedení a podobne. Firmy ich organizujú oveľa intenzívnejšie ako v minulosti. Zatiaľ čo v roku 2010 uvádzalo tento benefit len 6 percent zamestnancov, v roku v 2016 to bolo až 29 percent.
zdroj: hnonline.sk
Slováci v Česku zarábajú podstatne viac ako domáci
19. 1. 2017
Po rozpade spoločného štátu bola Česká republika považovaná za bohatšieho suseda. Vzhľadom k nízkym domácim platom sa tam Slovákom oplatilo pracovať aj za cenu toho, že išlo o menej kvalifikované a horšie platené miesto. Za posledných dvadsať rokov sa ale trend obrátil a Slováci svojich bohatších príbuzných predbehli - v Česku sa im darí získavať lepšie honorovanú prácu než majú domáci.
Z najnovších dát, ktoré zverejnil Český štatistický úrad (ČSÚ), vyplýva, že Slováci usadení v Česku dnes zarábajú v priemere takmer o tretinu viac ako Česi. V roku 2015 zamestnanci s českým občianstvom poberali v komerčnej sfére priemernú mesačnú mzdu 27 520 (1018 eur) českých korún, Slováci 33 226. Ešte výraznejší odstup je na pozíciách, kde je zamestnávateľ štát alebo verejný sektor. Zatiaľčo Česi zamestnaní na úradoch a v školách predvlani zarobili 27 928 korún za mesiac, ich slovenskí kolegovia poberali v priemere 35 604 korún. Rozdiel teda je v prepočte aj približne 280 eur. Všeobecne platí, že čím odbornejšie miesto, tým väčší náskok nad Čechmi Slováci získavajú. Zatiaľčo pri nízkopríjmových robotníckych profesiách sú platy Čechov aj Slovákov takmer vyrovnané, pri kvalifikovanejších a dobre ohodnotených prácach, ako je špecializovaná medicína a IT, sa odstup zvyšuje až na polovicu.
zdroj: hnonline.sk
Nové poplatky za autá: čím staršie, tým výhodnejšie
17. 1. 2017
Ak si v súčasnosti Slovák kupuje auto, platí jednoduchá rovnica: čím výkonnejšie, tým vyšší registračný poplatok. No od februára sa do vzorca na výpočet poplatku zaráta aj vek automobilu. Bude to znamenať, že za staršie autá Slováci zaplatia menej.
To môže ľudí motivovať k tomu, aby nakupovali staršie výkonné autá v zahraničí, tvrdí viceprezident Zväzu automobilového priemyslu Jaroslav Holeček. Už dnes pritom na slovenských cestách jazdí veľa starých áut. Podľa ministerstva vnútra ich bolo v roku 2015 približne dva milióny. Z nich má vyše polovica viac ako 11 rokov.
zdroj: hnonline.sk