Finančná správa pripomína verejnosti konsolidačné opatrenia platné od budúceho roka
11. 12. 2024
Nové zákony upravujú viacero oblastí a dotknú sa aj daní, uviedla Finančná správa, ktorá považuje zmenu sadzby dane z pridanej hodnoty za jednu z najvýznamnejších noviel.
"Zmeny čaká aj daň z príjmu fyzických osôb aj právnických osôb. Pri právnických osobách dávame do pozornosti najmä ustanovenia, ktoré hovoria o zvýšení hranice zdaniteľných príjmov, ktorá je rozhodujúca pre uplatnenie zníženej sadzby dane vo výške desať percent, a to zo 60-tisíc eur na stotisíc eur, zníženie sadzby dane z 15 percent na desať percent zo základu dane u daňovníkov, ktorých zdaniteľné príjmy nepresiahnu stotisíc eur za zdaňovacie obdobie, a zavedenie novej sadzby dane vo výške 24 percent v prípade zdaniteľných príjmov vo výške presahujúcej päť miliónov eur," priblížili predstavitelia finančnej správy.
Zároveň upozornili na úpravu podmienok pre uplatňovanie daňového bonusu na vyživované dieťa a úpravu rodičovského dôchodku. Významnou zmenou by mala byť aj nová daň z finančných transakcií, ktorá sa začne vyberať od apríla 2025.
"Zmenou prešli aj zákony o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií," pripomenula Finančná správa.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Hlúpa chyba odhalila 130-miliónový daňový podvod
1. 10. 2018
Doterajšie vyšetrovanie megadaňového podvodu odhalilo, že do prípadu boli zapojené firmy nielen zo Slovenska, ale aj z ďalších krajín EÚ.
Úplne neznáma firma Clean Energy Trade vykázala pred štyrmi rokmi jeden z najväčších ziskov spomedzi všetkých spoločností na Slovensku. Nakoniec sa však ukázalo, že celý biznis je podvod. Finančná správa (FS) si posvietila na túto firmu, na čele ktorej stál francúzsky občan Jean Pierre Rougé. Po daňovej kontrole vyplynulo, že Clean Energy Trade vôbec nie je zisková a v skutočnosti dlhuje na daniach viac ako 130 miliónov eur. Podľa informácií Aktuality.sk celý podvod finančníci odhalili na základe hlúpej chyby. Clean Energy Trade vo svojich faktúrach uviedla zlé údaje o jednom svojom obchodnom partnerovi. Keď kontrolóri preverovali účtovné dokumenty, tak si všimli, že identifikačné číslo sa nezhoduje s oficiálnym názvom spoločnosti z Veľkej Británie. Následne ďalšie pátranie odhalilo, že táto britská firma s Clean Energy Trade nikdy neobchodovala, a preto ani nemohla mať s ňou žiadne faktúry. Finančná správa sa k tomuto prípadu odmietla bližšie vyjadriť. „V tomto prípade platí, že kontroly, ktoré sa vykonávali a ukončili pred 1. 1. 2018, nemôžeme komentovať vzhľadom na to, že ide o daňové tajomstvo,“ odkázala hovorkyňa FS Ivana Skokanová.
Trend zdražovania peňazí pokračuje
28. 9. 2018
Dve pre Slovensko kľúčové krajiny zvýšili základné úrokové sadzby v snahe brzdiť zadlžovanie sa domácností. USA udávajú ekonomické trendy pre zvyšok sveta a Česká republika je naším druhým najväčším obchodným partnerom. Obe krajiny sa navyše zastrájajú, že toto zvýšenie neostane posledným.
Česká národní banka zvýšila nástroj menovej politiky o štvrť percentuálneho bodu z 1,25 percenta na 1,50 percenta. Stalo sa tak už tretí raz v roku 2018, naposledy zvýšila úrokové sadzby v auguste a do konca roka tak môže urobiť ešte dvakrát. Druhé zvýšenie však ešte nie je isté, tvrdí analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. „Uvidíme, akú veľkú váhu bude ČNB pripisovať kurzu koruny, ktorý momentálne nereaguje na vývoj ekonomiky, ale podlieha medzinárodným rizikám,“ uviedla Muchová. Podľa Lukáša Kovandu z Czech Fund je za neobvykle svižným postupom ČNB najmä snaha schladiť prehrievajúci sa miestny trh práce a čiastočne aj trh s nehnuteľnosťami, no hlavne odstrániť hrozbu slabej koruny, ktorá je potenciálne nežiaducim protiinflačným činiteľom. „Česká národní banka tiež musí tlmiť možný dosah ďalšieho zvyšovania platov a do určitej miery tiež zdražovanie energií,“ doplnil zoznam dôvodov Kovanda. Rast cien energií, tak elektriny, ako aj plynu, bude v rozmedzí šesť a deväť percent.
Pnutie na trhu práce zvýši Slovákom platy
26. 9. 2018
Podľa prognóz Národnej banky Slovenska na tretí štvrťrok tohto roka chýba na našom pracovnom trhu viac ako 80-tisíc pracovníkov, čo je približne počet obyvateľov Nitry alebo Banskej Bystrice. Chýbajúca pracovná sila tak tlačí na zvyšovanie platov. „Mzdové náklady boli revidované nahor. Do roku 2020 by mali kumulatívne vzrásť o 21 percent, pričom produktivita práce by sa mala zvýšiť miernejšie,“ dopĺňa guvernér NBS Jozef Makúch. Absencia ľudí však okrem toho spomaľuje aj rast hrubého domáceho produktu o jedno celé percento. Dopĺňa, že to môže mať v dlhšom horizonte dosah na našu konkurencieschopnosť.
Národná banka Slovenska však i napriek tomu očakáva, že rast HDP v strednodobom horizonte neklesne pod štyri percentá. V budúcom roku sa dokonca ešte zvýši o polovicu percentuálneho bodu na 4,5 percenta, k čomu pomohli vyššie súkromné investície, tvorba hrubého fixného kapitálu, rýchlejšie čerpanie eurofondov, ale aj zvýšenie investícií do automobilového priemyslu. „Naopak, slabšiu dynamiku zaznamenala súkromná spotreba, ktorá nenaviazala na silný rast mzdovej bázy,“ pokračuje Makúch. V budúcnosti by sa to však malo zmeniť a domáca spotreba bude vyššia.
450 eur aj bez práce?
24. 9. 2018
V súčasnosti platí, že kto zarába, zväčša musí vyžiť zo svojho „čistého“ platu a kto nezarába, môže počítať s tým, že mu úrady vypočítajú a pošlú nejakú podporu. Existujú však aj zástancovia iného modelu. Podľa nich by mohol nejakú sumu z verejných peňazí dostávať úplne každý. Takzvaný základný príjem testovali na dvoch tisíckach ľudí vo Fínsku, nad podobným experimentom sa uvažovalo v USA, vo Švajčiarsku nápad už dokonca stihli odmietnuť v referende.
Zástancovia však koncept považujú za dobrý. „Kombinácia NZP a zdaňovania výdavkov pôsobí proti zvyšovaniu nerovnosti, keď NZP zabezpečuje každému určitý príjem a zdaňovanie spotrebných peňažných výdavkov zabezpečuje, že čím má človek väčšiu osobnú spotrebu, tým väčšie dane platí. (...) NZP by uľahčil zakladanie nových (slobodných) firiem, pretože ľudia by v nich mohli pracovať aj bezodplatne, kým by firma nezačala mať príjmy vyššie než výdavky. NZP dáva ľuďom do rúk peňažnú moc, ktorá je inak koncentrovaná u vlastníkov kapitálu,“ vymenúva pre Aktuality.sk Martin Bobko z iniciatívy zakladnyprijem.sk V slovenských podmienkach by podľa neho bolo udržateľné, ak by dospelí dostávali každý mesiac po 450 eur a deti a mládež vo veku do 18 rokov po 225 eur. Na porovnanie, priemerný starobný dôchodok je u nás aktuálne takmer 443 eur mesačne, priemerná výška pomoci v hmotnej núdzi zhruba 135 eur.