Exekučné zrážky pri preddavku a časti mzdy
2. 9. 2024
Ak zamestnávateľ - platiteľ mzdy, vypláca mesačnú mzdu po častiach, zákon mu umožňuje zrážky zo mzdy primerane vykonať aj z časti mzdy. Zamestnávateľ odvedie zrážky správcovi dane po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí zamestnávateľovi - platiteľovi mzdy, po tom, keď bola časť mesačnej mzdy zamestnancovi – t. j. daňovému dlžníkovi, vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby zamestnanec - daňový dlžník, mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
V prípade, ak sa preddavok na mzdu vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, vykonávajú zrážky. Mzda zamestnanca za uplynulý kalendárny rok sa pritom rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili. V prípade, ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. Rovnaký postup platí v zmysle § 106 ods. 5 daňového poriadku aj pri vyplácaných preddavkoch členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac.
V praxi môže, samozrejme, nastať situácia, že zamestnanec - daňový dlžník, poberá mzdu od niekoľkých platiteľov súčasne. V takýchto prípadoch sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy vzťahuje na všetky jeho mzdy.
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy viacerým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. V prípade, ak by príjem daňového dlžníka nedosahoval ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľovi mzdy daňový poriadok ustanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Následne správca dane určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
K
Stavebná prémia sa zníži o polovicu
18. 9. 2018
Slabšie zarábajúcim ľuďom sa s príchodom nového roka výrazné zníži štátna prémia stavebného sporenia. Ak sporiteľ v tomto roku dokázal uložiť na stavebnom sporení 500 eur, dostal od štátu stavebnú prémiu v sume 25 eur. Ak rovnaký objem peňazí usporí človek aj v roku 2019, výška stavebnej prémie bude už len 12,50 eura.
Dôvodom je budúcoročné zníženie percenta slúžiaceho na výpočet výšky štátnej prémie z tohtoročných 5 na 2,5 percenta. „Toto opatrenie sa dotkne všetkých stavebných sporiteľov, to znamená, že aj tých, ktorí už majú uzavreté zmluvy,“ povedal minister financií Peter Kažimír. Parlament v stredu schválil novelu zákona o stavebnom sporení z dielne rezortu financií. V tomto roku je štátom vyplatená prémia vo výške 5 percent z ročného vkladu sporiteľa a strop prémie je stanovený na sume 66,39 eura. Pre získanie maximálnej štátnej prémie musí sporiteľ v priebehu tohto roka vložiť na účet jednej z troch stavebných sporiteľní 1 327,80 eura. S príchodom nového roka bude štátom vyplatená prémia vo výške 2,5 percenta z ročného vkladu a štátom stanovený strop stúpne na 70 eur. V budúcom roku však na získanie maximálnej štátnej prémie bude treba vložiť až 2 800 eur.
Poslanci 77 hlasmi schválili aj ďalšie zmeny stavebného sporenia. S príchodom nového roka sa bude dať stavebné sporenie použiť len na stavebné účely. „Toto opatrenie sa bude vzťahovať len na nové zmluvy o stavebnom sporení uzatvorené od účinnosti zákona,“ dodal Kažimír. Ak chcú ľudia peniaze zo stavebného sporenia použiť na kúpu nového automobilu, musia zmluvu o stavebnom sporení uzatvoriť najneskôr do konca tohto roka. V budúcom roku totiž skončia takzvaní priateľskí sporitelia a v prípade zmlúv uzatvorených v roku 2019 sa peniaze budú dať použiť len na kúpu alebo rekonštrukciu nehnuteľnosti.
(Zdroj: spravy.pravda.sk)
Diaľnica prináša prácu, aj vyššie mzdy
17. 9. 2018
V okresoch, ktoré boli pripojené na transeurópsku sieť diaľnic, podstatne narástla reálna mzda, výraznejšie klesla nezamestnanosť, postavilo sa viac bytov a bolo väčšie vnútorné sťahovanie. Pre TASR to vo štvrtok počas medzinárodnej konferencie pod názvom Hodnotenie fondov EÚ – sme schopní poučenia? povedal vedúci tímu hodnotiteľov Národného strategického referenčného rámca SR Vladimír Baláž zo Slovenskej akadémie vied.
Z toho vyplynulo odporúčanie, aby diaľnica bola dokončená kompletne, nie rozostavané drobné úseky, ktoré môžu mať lokálne efekty, doplnil. „Ak chcete zmeniť ekonomiku regiónu, je dôležité prepojiť veľké metropolitné regióny,“ zdôraznil s tým, že z prepojenia Bratislavy, Žiliny a Košíc budú profitovať regióny ako Martin, Ružomberok, Poprad a ďalšie. „Veľký investor, ktorý prináša nielen pracovné miesta, ale aj nové technológie, povie, tam môžem ísť, lebo tam vedie kvalitná cesta,“ nazdáva sa Baláž. „V hodnotení sme odporúčali, že treba jednoznačne dostavať diaľnicu zo Žiliny do Košíc, kde už nie je veľa úsekov, hoci sú pomerne náročné, a potom sa venovať južnej vetve diaľnic,“ konštatoval. Dôvodom je, že na severnej vetve je viac mestských a priemyselných regiónov ako na juhu. Ďalej povedal, že po dokončení severnej a možno južnej vetvy diaľnic by v novom programovom období mali investície smerovať do vzdelávania, reformy zdravotníctva a školstva. Podľa informácií z materiálov Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu bolo v uplynulom programovom období postavených v SR 155 kilometrov nových diaľnic a rýchlostných ciest.
(Zdroj: spravy.pravda.sk)
Zmeniť zdravotnú poisťovňu je možné len do konca septembra
17. 9. 2018
Nárok na zdravotnú starostlivosť má každý, kto si platí zdravotné poistenie. Dôchodcom, študentom a matkám na materskej dovolenke platí poistenie štát. Každý jeden občan Slovenska sa v prípade potreby dostane k zdravotnej starostlivosti, ktorú mu však negarantuje poisťovňa, ale Ústava SR.
Aj tento rok máte možnosť zmeniť svoju zdravotnú poisťovňu. Termín odovzdania prihlášok do novej poisťovne je do 30. 9. 2018. K zmene poisťovne dôjde od 1. 1. 2019.
V súčasnosti je na výber z troch zdravotných poisťovní a to:
• Dôvera (súkromná zdravotná poisťovňa),
• Union (súkromná zdravotná poisťovňa),
• Všeobecná zdravotná poisťovňa (štátna zdravotná poisťovňa).
Prihlášku na zmenu možno podať len do jednej z nich. Zdravotná poisťovňa je povinná vám ju do 15. decembra potvrdiť a preukázateľne doručiť preukaz poistenca do piatich dní odo dňa potvrdenia prihlášky. Ten bude platný od 1. januára 2019.
Spôsob sa môže u jednotlivých poisťovní jemne líšiť, potrebné informácie nájdete na webových stránkach každej z nich. Zvyčajne sa dá žiadosť podať telefonicky, poštou, osobne alebo cez online prihlášku na webe. Prihlášku však musíte vlastnoručne podpísať.
Povinnosť vrátiť starý preukaz poistenca z pôvodnej zdravotnej poisťovni a povinnosť nahlásiť zmenu zdravotnej poisťovne svojmu lekárovi už nie je povinnosť.
Zoznam výhod, benefitov či bonusov je v každej poisťovni dlhý. Najlepšie je pozrieť si ich porovnanie na niektorej webstránke a potom sa zamerať na vybrané výhody na webe jednotlivých poisťovní. Tak isto je aj možnosť telefonicky alebo osobne spýtať sa na konkrétnu ponuku služieb pre pacientov s konkrétnou diagnózou alebo všeobecne...
Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím
14. 9. 2018
Zamestnávateľ je povinný:
- zabezpečovať pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva, vhodné podmienky na výkon práce,
- vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu občanov so zdravotným postihnutím a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania,
- viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím,
- zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % celkového počtu jeho zamestnancov.
Zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, pričom tento má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, na účely povinného podielu zamestnávania zamestnancov so zdravotným postihnutím sa započítava, ako keby zamestnával 3 takýchto občanov.
Celkový počet zamestnancov je možné charakterizovať ako priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok. Zamestnávateľ túto povinnosť preukazuje najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na predpísanom tlačive.
Povinnosť uvádzanú v predchádzajúcom môže zamestnávateľ splniť i zadávaním zákaziek pracoviskám zamestnávajúcim občanov so zdravotným postihnutím. Zákazku je v danom prípade potrebné chápať ako dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného a integračným podnikom, u ktorého najmenej 30 % zamestnancov tvoria občania so zdravotným postihnutím, chránenou dielňou alebo fyzickou osobou so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku.
Výška zákazky na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím je 0,8-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ plní svoju zákonnú povinnosť zadaním zákazky.
Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným po-stihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov, je povinný najneskôr do 31. marca nasle-dujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu práce, sociálnych vecí a rodiny za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu počtu občanov so zdravotným postih-nutím, odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy za-mestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza.
Ak citovaný úrad viedol v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postih-nutím len časť kalendárneho roka, tento odvod sa znižuje o sumu, ktorá je súčinom 0,3-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slo-venskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ odvod odvádza, polovice počtu mesiacov, počas ktorých úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie neviedol občanov so zdravotným postihnutím počas ka-lendárneho roka, za ktorý zamestnávateľ neplnil povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím a počtu občanov so zdravotným postihnutím chýbajúcich do splnenia povinného podielu...