Exekučné zrážky pri preddavku a časti mzdy
2. 9. 2024
Ak zamestnávateľ - platiteľ mzdy, vypláca mesačnú mzdu po častiach, zákon mu umožňuje zrážky zo mzdy primerane vykonať aj z časti mzdy. Zamestnávateľ odvedie zrážky správcovi dane po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí zamestnávateľovi - platiteľovi mzdy, po tom, keď bola časť mesačnej mzdy zamestnancovi – t. j. daňovému dlžníkovi, vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby zamestnanec - daňový dlžník, mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
V prípade, ak sa preddavok na mzdu vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, vykonávajú zrážky. Mzda zamestnanca za uplynulý kalendárny rok sa pritom rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili. V prípade, ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. Rovnaký postup platí v zmysle § 106 ods. 5 daňového poriadku aj pri vyplácaných preddavkoch členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac.
V praxi môže, samozrejme, nastať situácia, že zamestnanec - daňový dlžník, poberá mzdu od niekoľkých platiteľov súčasne. V takýchto prípadoch sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy vzťahuje na všetky jeho mzdy.
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy viacerým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. V prípade, ak by príjem daňového dlžníka nedosahoval ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľovi mzdy daňový poriadok ustanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Následne správca dane určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
K
Druhý pilier sa zmení. Štát v ňom nastaví automat
15. 7. 2019
Slováci prišli takmer o miliardu eur možných úspor na dôchodky. V roku 2013 vláda Roberta Fica totiž rozhodla o automatickom presune sporiteľov v druhom pilieri do málo výnosných dlhopisových fondov. Malo ísť o zvýšenie bezpečnosti. Tento krok však priniesol aj to, že ľudia prišli o výnosy.
Ministerstvo práce chce problém teraz vyriešiť tak, že zavedie automatický mechanizmus, ktorý bude rozhodovať, kam umiestniť penzijné úspory Slovákov. Odvíjať sa má od veku sporiteľov. Má platiť, že čím mladší sporiteľ, tým väčší podiel dôchodkových úspor bude mať v rizikovejších fondoch. A postupne, ako budú sporitelia starnúť, sa budú ich úspory presúvať do konzervatívnejších fondov. Aktuálne má totiž takmer 80 percent sporiteľov svoje peniaze investované práve v konzervatívnych fondoch, a to aj keď im do odchodu do dôchodku zostáva ešte niekoľko dekád.
Volkswagen sa dohodol s odbormi, zamestnancom stúpnu platy
12. 7. 2019
Automobilka Volkswagen Slovakia (VW SK) a odborová organizácia Moderné odbory Volkswagen (MOV) sa dohodli na novej kolektívnej zmluve s platnosťou štyri roky, do 31. augusta 2023. Informovala o tom hovorkyňa spoločnosti Lucia Kovarovič Makayová s tým, že bolo dohodnuté postupné zvyšovanie tarifných miezd aj päťročná garancia zamestnanosti. Dohoda je platná od 1. septembra tohto roka do konca augusta 2023. Zahŕňa postupné každoročné zvyšovanie tarifných miezd v štyroch krokoch a jednorazové platby pre všetkých tarifných zamestnancov VW SK v jednotnej výške.
Tabuľkové tarifné mzdy sa k 1. septembru tohto roka zvýšia o 3,5 percenta a jednorazová platba je vo výške 350 eur. V roku 2020 má byť podľa dohody zvýšenie o ďalších 4,2 percenta a jednorazová platba 250 eur. Zvýšenie tabuľkových tarifných miezd v roku 2021 je o ďalších 4,5 percenta. Rok 2022 podľa dohody o kolektívnej zmluve prinesie zvýšenie o ďalších 4,5 percenta a jednorazovú platbu vo výške 200 eur. Dohodnuté bolo aj predĺženie prestávky v práci o platených päť minút. Všetky doteraz dohodnuté výhody vyplývajúce z kolektívnej zmluvy majú zároveň zostať zachované.
Francúzsko plánuje zaviesť ekodaň z leteniek
10. 7. 2019
Francúzska vláda plánuje zavedenie ekologickej dane z leteniek. Uviedla to v utorok francúzska ministerka dopravy Élisabeth Borneová, ktorá dodala, že financie získané z ekodane použije vláda na podporu ekologickejších foriem dopravy. Ekodaň, ktorá by mala začať platiť od budúceho roka, sa bude pohybovať od 1,5 do 18 eur. Najnižšiu sumu si cestujúci priplatí k letenke v ekonomickej triede v prípade vnútroštátnych letov a letov z Francúzska do iných štátov Európskej únie. V prípade biznis triedy pri takýchto letoch by daň mala predstavovať 9 eur a najvyššia daň až do 18 eur sa bude týkať leteniek v biznis triede pri letoch do krajín mimo EÚ.
Francúzska vláda očakáva, že daň jej prinesie do štátneho rozpočtu približne 182 miliónov eur ročne. Tie chce podľa Borneovej investovať do rozvoja ekologickejšej dopravnej infraštruktúry, najmä do rozvoja železničnej siete. Ako ministerka dodala, daň bude platiť výhradne na lety z Francúzska, nebude sa týkať letov smerom do krajiny. Výnimku podľa agentúry AP dostanú aj lety na Korziku, do francúzskych zámorských území a lety s prestupom vo Francúzsku. Vyhlásenie Borneovej ihneď znížilo ceny akcií leteckých spoločností Air France a Lufthansa, ktoré klesli o 4,5 percenta, respektíve o 2,5 percenta.
Nulová daň pre mladých Poliakov
8. 7. 2019
Poľskí poslanci schválili návrh zákona, ktorý zavádza nulovú sadzbu dane z príjmu poplatníkom do 26 rokov. Pre predlohu, navrhnutú vládnucimi konzervatívcami, hlasovalo 419 poslancov, proti boli len štyria. Zákon potrebuje ešte schválenie v Senáte a prezidentov podpis, čo je však podľa agentúry AFP pokladané už len za formalitu.
Ide o splnenie jedného z veľkorysých sľubov vládnucej strany Právo a spravodlivosť expremiéra Jarosława Kaczyńského, daných ešte pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu. Poľsko na jeseň čakajú parlamentné voľby. Oslobodené od dane majú byť príjmy do 85 528 zlotých (20-tisíc eur) za fiškálny rok, uviedla televízia TVN 24. Nové pravidlá majú platiť od 1. augusta. Tohtoročná úľava, týkajúca sa teda piatich mesiacov, je tak obmedzená na 35 636 zlotých (8636 eur). Príjmy presahujúce danú hranicu budú zdanené bežnou sadzbou, čo znamená 18 percentami. Na oslobodení od dane zarobia podľa odhadov asi dva milióny mladých Poliakov. "Tento zákon má v poľskom daňovom systéme historický význam. Do dejín prejde ako zákon premiéra (Mateusza) Morawieckého," vyhlásil poslanec Andrzej Szlachta z PiS. "Zákon má historický rozmer v tom zmysle, že opäť delí Poliakov, tentoraz mladých," oponovala opozičná poslankyňa Marta Golbiková s tým, že daňová úľava sa bude vzťahovať na zamestnancov, nie na najpodnikavejšiu časť mládeže, teda na samostatne zárobkovo činné osoby a podnikateľov, ktorí vytvárajú pracovné miesta.