Exekučné zrážky pri preddavku a časti mzdy
2. 9. 2024
Ak zamestnávateľ - platiteľ mzdy, vypláca mesačnú mzdu po častiach, zákon mu umožňuje zrážky zo mzdy primerane vykonať aj z časti mzdy. Zamestnávateľ odvedie zrážky správcovi dane po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí zamestnávateľovi - platiteľovi mzdy, po tom, keď bola časť mesačnej mzdy zamestnancovi – t. j. daňovému dlžníkovi, vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby zamestnanec - daňový dlžník, mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
V prípade, ak sa preddavok na mzdu vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, vykonávajú zrážky. Mzda zamestnanca za uplynulý kalendárny rok sa pritom rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili. V prípade, ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. Rovnaký postup platí v zmysle § 106 ods. 5 daňového poriadku aj pri vyplácaných preddavkoch členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac.
V praxi môže, samozrejme, nastať situácia, že zamestnanec - daňový dlžník, poberá mzdu od niekoľkých platiteľov súčasne. V takýchto prípadoch sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy vzťahuje na všetky jeho mzdy.
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy viacerým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. V prípade, ak by príjem daňového dlžníka nedosahoval ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľovi mzdy daňový poriadok ustanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Následne správca dane určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
K
Vláda SR schválila podmienky na podporu udržania zamestnanosti v materských školách
10. 6. 2020
Vláda SR dňa 4. 6. 2020 na zasadnutí schválila podmienky na podporu udržania zamestnanosti v materských školách v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránenia ich následkov.
Návrh bude financovaný zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu v rámci operačného programu Ľudské zdroje na roky 2014 – 2020 a spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu.
Predpokladaný celkový objem finančných prostriedkov na obdobie trvania mimoriadnej situácie, respektíve núdzového stavu (marec – jún 2020), predstavuje sumu 66,39 milióna eur, ako uvádza materiál z dielne rezortu školstva, pričom predpokladaný počet dotknutých zamestnancov je 22 589 v 3 022 materských školách.
Pokles HDP sa bude prehlbovať
1. 6. 2020
Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska sa v druhom štvrťroku prepadne medziročne o 11 percent a za celý prvý polrok by ekonomika mala medziročne poklesnúť o 7,6 percenta.
Vyplýva to z najnovšej krátkodobej prognózy vývoja slovenskej ekonomiky Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (KRRZ). V porovnaní s 1. štvrťrokom ekonomika klesla o 6,9 percenta.
"Podľa technického odhadu KRRZ sa bude medziročný pokles HDP postupne prehlbovať a za druhý štvrťrok dosiahne -11,0 percenta. Prvý polrok zaznamená ekonomický rast prepad na úrovni -7,6 percenta, čo je blízko odhadu výboru pre makroekonomické prognózy z apríla 2020, ktorý je na úrovni -8,2 percenta," uviedla KRRZ.
V medziročnom prepade sú podľa KRRZ odhady všetkých zložiek HDP okrem verejnej správy.
"V druhom štvrťroku spotreba domácností smeruje do medziročného poklesu, pri investíciách, exportoch a HDP môžeme očakávať v druhom štvrťroku až dvojciferné prepady. Inflácia postupne slabne a dostáva sa pod dve percentá," spresnili analytici.
Dno prepadu ekonomickej aktivity analytici KRRZ odhadli na prelom 1. a 2. štvrťroka, pričom predpokladajú, že oživovanie bude pomalé.
Životné minimum by malo od júla narásť
1. 6. 2020
Sumy životného minima by sa mali od júla 2020 zvýšiť o 2,2 percenta. Informovalo o tom oddelenie komunikácie Štatistického úradu (ŠÚ) SR. Štatistický úrad SR poskytol Ministerstvu práce sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR zákonom určené dva indexy, ktorých porovnaním sa rozhoduje o miere zvýšenia životného minima vždy k 1. júlu.
Podľa najnovších výpočtov ŠÚ SR životné náklady na život nízkopríjmových domácností vzrástli v apríli tohto roka medziročne o 2,2 percenta. Súčasne čisté príjmy na osobu vo všetkých domácnostiach na Slovensku boli v prvom štvrťroku 2020 o 5,3 percenta vyššie ako pred rokom. "Podľa zákonných pravidiel sa na prepočet životného minima z oboch indexov a z nich vytvorených koeficientov použije ten, ktorý je nižší. Tento rok je to index zohľadňujúci infláciu, teda aprílovú medziročnú infláciu v 25 percenta domácnostiach s najnižšími príjmami v SR, čo bola hodnota 2,2 percenta," spresnil predseda ŠÚ SR Alexander Ballek. Následne MPSVR SR pripraví úpravu konkrétnych súm životného minima od 1. júla 2020 a vydá potrebné opatrenie. Úprava by mala zvýšiť hodnotu životného minima približne o 4,62 eura za mesiac pre plnoletú dospelú osobu.
Splátky si odsunulo až 150-tisíc ľudí
29. 5. 2020
Po veľkonočných sviatkoch nastal obrovský nápor žiadostí o pomoc s dlžobami.
Najprv svet nakazil koronavírus, potom sa pozatvárali ekonomiky. Na Slovensku to znamenalo stratu príjmov pre masu ľudí. Aj preto sa zhruba 150-tisíc osôb v uplynulých dva o pol mesiacoch obrátilo na svoju banku, aby im odložila splátky. Zvýšil sa aj počet žiadostí od firiem. Tých však bolo výrazne menej, zhruba osemtisíc. Vyplýva to z údajov, ktoré HN poskytla Slovenská banková asociácia.