Byť chudobným nie je žiadna hanba, ale to je jediná pozitívna vec, ktorá sa dá o tom povedať. (Židovské príslovie)

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Každý zákon je len napodobením skutočnosti.

Ak máš iba kladivo, vo všetkom vidíš klinec.

Keď konečne pochopíš všetky výnimky, nebudeš mať ani poňatia o tom, o akom pravidle bola pôvodne reč.

Ľudská rasa doteraz nikdy nevyriešila žiaden z jej problémov - iba ich prežila.

Už je toľko návodov, ako urobiť ľudstvo lepším, že ľudstvo najlepšie urobí, ak ostane také, aké je.

Človek sa narodí nahý, mokrý a hladný. A potom sa veci začnú zhoršovať.

Veci, ktorých sa vzdáš, môžu byť použité proti tebe.

Nič tak neškodí zdraviu, ako hlúpe nápady.

Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.