Exekučné zrážky pri preddavku a časti mzdy
2. 9. 2024
Ak zamestnávateľ - platiteľ mzdy, vypláca mesačnú mzdu po častiach, zákon mu umožňuje zrážky zo mzdy primerane vykonať aj z časti mzdy. Zamestnávateľ odvedie zrážky správcovi dane po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí zamestnávateľovi - platiteľovi mzdy, po tom, keď bola časť mesačnej mzdy zamestnancovi – t. j. daňovému dlžníkovi, vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby zamestnanec - daňový dlžník, mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
V prípade, ak sa preddavok na mzdu vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, vykonávajú zrážky. Mzda zamestnanca za uplynulý kalendárny rok sa pritom rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili. V prípade, ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. Rovnaký postup platí v zmysle § 106 ods. 5 daňového poriadku aj pri vyplácaných preddavkoch členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac.
V praxi môže, samozrejme, nastať situácia, že zamestnanec - daňový dlžník, poberá mzdu od niekoľkých platiteľov súčasne. V takýchto prípadoch sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy vzťahuje na všetky jeho mzdy.
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy viacerým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. V prípade, ak by príjem daňového dlžníka nedosahoval ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľovi mzdy daňový poriadok ustanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Následne správca dane určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
K
Dobrí zamestnanci sú tí, čo umožnia vyhrávať nad konkurenciou
11. 2. 2009
Konkurenciu "zabíja" rýchlosť. Naša rýchlosť. Zákazníci chcú všetko čo najskôr, ak nie ihneď. To platí aj pre služby a tovary, na ktoré boli doteraz zvyknutí čakať. Nikto dnes nechce čakať ani v obchodných vzťahoch medzi podnikmi. Okrem lehoty dodania má čas ešte jeden rozmer. Presnosť dodania, teda dodržanie termínu.
Presnosť a čas dodania dávajú obraz o tom, aký jednoduchý, zložitý, štíhly
alebo nepružný je dodávateľský proces poskytovateľa služby alebo výrobku. Ak je
proces zložitý a pomalý, pravdepodobne sa stane, že zákazník sa rozhodne pre
rýchlejšieho.
Štíhlosť je znakom zdravia a dobrej prípravy na boj s konkurenciou.
Zoštíhliť nezamená zmeniť organizáciu, ale zmeniť proces. A to zmeniť proces
hlavný z pohľadu zákazníka, nie z
pohľadu podniku a jeho oddelení. Pre zákazníka je to proces dodania služby
alebo produktu.
Inovovať proces tak, aby lepšie slúžil zákazníkom, nie je možné z kancelárií
alebo spoza monitorov. Ani na základe účelovo upravovaných informácií pre
nadriadených. Už vôbec sa nedá inovovať
podľa finančných výsledkov. Treba ísť tam, kde sa proces vykonáva. Meniť ho
treba s ľudmi, ktorí ho poznajú. Na základe informácií, ktoré kvantifikujú len
to, čo je naozaj dôležité.
Manažéri by sa mali sami seba spýtať: Ako
dobre poznám proces, ktorý podniku zarába peniaze? Koľko je v ňom
nepotrebných činností, zdržaní, strát a chýb? Ak si na tieto otázky zodpovedia
pravdivo, nájdu príležitosť na zrýchlenie procesu, zlepšenie služby zákazníkom
a vlastnej efektívnosti. Príležitosť na rast, lepšie využívanie kapacít,
rýchlejšie a optimálnejšie uspokojenie aktuálneho dopytu.
Zníženie nákladov sa stane
prirodzeným dôsledkom efektívnejšieho pôsobenia na trhu, nie primárnym
motívom.
Daňové zmeny aj v prospech podnikateľov
10. 2. 2009
Zmeny, ktoré ohlásila vláda v oblasti daní, nebudú len o znižovaní finančného bremena pracujúcich, ale aj o zlepšení finančných tokov v podnikoch.
Ak parlament
schváli návrh vlády, budú si napríklad podnikatelia môcť pri nákupe zastaralého
"počítačového parku" jednorazovo odpísať majetok za 1660 eur
(50-tisíc korún). V prípade nehmotného majetku sa odpis zvýši až na 2323 eur
(70-tisíc korún).
Opatrenia pre
veľké podniky
Zavádzajú
sa limity výrobcom liehu a minerálnych
olejov, ktorí doteraz pri preprave
museli skladať celú hodnotu tovaru formou bankovej záruky v prospech Daňovej a
Colnej správy. Veľké finančné skupiny a korporácie dostanú možnosť
zaregistrovať sa na platenie DPH ako skupina. Opatrenie môže zvýšiť likviditu
firiem, ale zároveň sa znižuje práca štátu, vďaka čomu sa budú môcť úradníci
venovať naplno vratkám DPH. Opatrenie smeruje k zprehľadneniu vnútropodnikových
transakcií.
Opatrenia pre malé
podniky
Drobní
podnikatelia si nebudú musieť viesť knihu jázd. Zavádza sa možnosť dodatočného
paušálneho uplatňovania si nákladov pohonných látok vo výške 80 % z nákladov v
danom roku. Podnikateľ má len povinnosť viesť si počiatočný a konečný stav
kilometrov.
Poistiť si možno aj stratu zamestnania alebo úver
10. 2. 2009
Takéto poistenie však nie je jednoduché získať. Človek totiž musí splniť niekoľko podmienok. Napríklad uplynutie určitého času od uzavretia zmluvy, určité nepretržité trvanie nezamestnanosti a podpora nezamestnaného maximálne po dobu jedného roka.
Poisťovňa môže poistenému za dohodnutých podmienok vyplácať v čase
nezamestnanosti mesačný dôchodok vo výške mesačnej splátky úveru, resp.
alikvotnej časti splátky úveru pripadajúcej na jeden mesiac.
Podobne ako práca sa dá poistiť aj hypotéka alebo úver. A to nielen z dôvodu
straty zamestnania, ale aj pri dlhodobejšie trvajúcej práceneschopnosti.
Počet záujemcov o takéto poistenie aj napriek postupujúcej finačnej kríze
zatiaľ zásadným spôsobom nerastie.
Zástupcovia živnostníkov navrhujú vlastné opatrenia pre oblasť malého podnikania
10. 2. 2009
Sú medzi nimi dlhodobejšie opatrenia, návrhy, ktoré by mohli pomôcť okamžite aj niektoré rizikové opatrenia. Návrhy sa týkajú DPH aj minimálnej mzdy a odvodov.
Medzi navrhnutými opatreniami je napríklad zníženie hranice pre registráciu DPH
zo 49-tisíc eur na približne 34-tisíc eur a rozšírenie DPH na niektoré tovary,
ktoré si platiteľ môže uplatniť. Živnostníci by uvítali aj inštitút paušálneho
zdanenia, ktorý zanikol po zavedení rovnej dane. Rozložením štátnej podpory na
dlhšie obdobie by sa zase eliminovali možnosti špekulácií pri zakladaní
živností.
Pri stanovovaní výšky odvodov nadhodili živnostníci aj problém ich
previazanosti na minimálnu mzdu. Vláda prisľúbila, že sa pokúsi nájsť inú
veličinu, od ktorej sa budú odvody vypočítavať. Krízové obdobie by mohlo
urýchliť odluku stanovovania odvodov z výšky minimálnej mzdy.
Konkrétnejšie návrhy živnostníkov by mala prerokovať Rada pre hospodársku
krízu.