Exekučné zrážky pri preddavku a časti mzdy
2. 9. 2024
Ak zamestnávateľ - platiteľ mzdy, vypláca mesačnú mzdu po častiach, zákon mu umožňuje zrážky zo mzdy primerane vykonať aj z časti mzdy. Zamestnávateľ odvedie zrážky správcovi dane po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí zamestnávateľovi - platiteľovi mzdy, po tom, keď bola časť mesačnej mzdy zamestnancovi – t. j. daňovému dlžníkovi, vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby zamestnanec - daňový dlžník, mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
V prípade, ak sa preddavok na mzdu vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, vykonávajú zrážky. Mzda zamestnanca za uplynulý kalendárny rok sa pritom rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili. V prípade, ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. Rovnaký postup platí v zmysle § 106 ods. 5 daňového poriadku aj pri vyplácaných preddavkoch členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac.
V praxi môže, samozrejme, nastať situácia, že zamestnanec - daňový dlžník, poberá mzdu od niekoľkých platiteľov súčasne. V takýchto prípadoch sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy vzťahuje na všetky jeho mzdy.
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy viacerým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. V prípade, ak by príjem daňového dlžníka nedosahoval ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľovi mzdy daňový poriadok ustanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Následne správca dane určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
K
Dôchodok už nie je len starosťou štátu
4. 6. 2009
Kto si bude chcieť na penzii udržať svoj štandard, musí na to myslieť už vopred. Okrem toho, čo je určené zákonom, teda povinné odvody, ľudia by mali sporiť či investovať.
Tak, aby v čase, keď už
nebudú schopní pracovať z objektívnych dôvodov, mali príjem v podobe renty,
alebo majetok, ktorý prípadne budú môcť predať, čo by zlepšilo ich finančnú
situáciu.
Základným predpokladom vyššieho dôchodku je
zvýšená ekonomická aktivita občana, ktorá zaručuje vyšší zárobok.
Práve k nemu vedie cesta cez vzdelanie. Ľudia
by sa mali maximálne snažiť uvažovať v dlhodobom horizonte. Investícia do
vzdelania sa vždy vráti. A pri vyššom príjme sa ľahšie hľadajú aj cesty na
prilepšenie si na penziu.
Podľa odborníkov sú dobrými investíciami aj
vlastné bývanie, podpora vzdelania detí, či rôzne pripoistenia.
Priemerná reálna mzda počas roka stúpne
4. 6. 2009
Analytici očakávajú, že počas tohto roka priemerná reálna mzda stúpne. Predpokladajú, že nominálna mzda v priemere za celý rok dosiahne úroveň približne 755 €. Reálne, teda po zohľadnení inflácie, by mzdy v porovnaní s minulým rokom mali vzrásť približne o 2 %.
Rast
bude čiastočne brzdiť pokles zahraničného aj domáceho dopytu. Výnimkou môžu byť
odvetvia, ktoré dokážu zužitkovať stabilitu člena eurozóny a oproti susedným
trhom aj priaznivejšie nastavenie menovej politiky Európskej centrálnej
banky. K poklesu nemusí dôjsť ani v
odvetviach, v ktorých sa nadnárodné koncerny so závodmi vo viacerých krajinách
regiónu rozhodnú pre výhody "eurového" Slovenska pri geografickom
optimalizovaní výrobných kapacít.
Doba poistenia v nezamestnanosti
3. 6. 2009
Zákon o sociálnom poistení definuje, čo sa považuje za dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorá je rozhodujúca pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.
Osoby pracujúce na základe dohôd o
prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
(dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti) na rozdiel od
zamestnancov v pracovnom pomere, nie sú povinne poistené (zamestnávateľ za
nich poistné neplatí).
Nárok na dávku v nezamestnanosti im môže vzniknúť len
vtedy, ak sa dobrovoľne poistia a samy si budú platiť poistné. Na vznik nároku
na dávku pri dobrovoľnom poistení stačí doba poistenia najmenej dva roky, čiže
730 dní v posledných štyroch rokoch. Spätne sa poistné na poistenie v
nezamestnanosti doplatiť nedá. Doba poistenia sa počíta až odo dňa doručenia
prihlášky dobrovoľne poistenej osoby do sociálnej poisťovne.
Osoby, ktoré nie sú povinne poistené, by teda mali
zvážiť dopredu, či si budú platiť poistenie v nezamestnanosti dobrovoľne.
Podpora štátu pre sociálne odkázaných
3. 6. 2009
Od sepembra sa upravujú niektoré dávky nízkopríjmových domácností. Ide o dávku v hmotnej núdzi. Životné minimum sa zvyšuje od júla.
Dávka v hmotnej núdzi od septembra
nová
dnes
jednotlivec
60,50 €
58,43 €
jednotlivec s dieťaťom
(najviac so štyrmi deťmi)
115,10 €
109,54 €
dvojica bez detí
105,20 €
101,58 €
dvojica s dieťaťom
(najviac so štyrmi)
157,60 €
150,04 €
jednotlivec s viac ako štyrmi
deťmi
168,20 €
59,34 €
dvojica s viac ako štyrmi deťmi
212,30 €
201,16 €
príplatok tehotnej žene a rodičovi
dieťaťa do jedného roku
13,50 €
12,95 €
príplatok pre školopovinné dieťa
17,20 €
16,60 €
Ľudí odkázaných na dávku v hmotnej núdzi neustále pribúda. Z marcových necelých 154–tisíc, ich bolo v apríli už vyše 159–tisíc. Nárast
odkázaných na dávku súvisí s rastúcou nezamestnanosťou najmä v hladových
dolinách Slovenska.
Niektorí peniaze navyše dostanú už skôr. Od júla sa totiž zvyšuje životné
minimum. Miesto súčasnej sumy 178,92 €
bude hranica odkázanosti pre jedného dospelého predstavovať 185,19 €. Vďaka tomu získa viac ľudí nárok na
sociálne dávky či kompenzačné príspevky. Mierne porastie aj výška samotných
príspevkov – na osobnú asistenciu či na
prepravu.
Životné minimum od júla
- pre dospelú
osobu sa zvýši zo 178,92 € (5 390 Sk) na 185,19 € (5 579
Sk)
- pre ďalšiu
dospelú osobu sa zvýši zo 124,81 € (3 760 Sk) na 129,18 €
(3 892 Sk)
- pre
nezaopatrené alebo neplnoleté dieťa sa zvýši z 81,66 € (2 460 Sk) na 84,52
€ (2 546 Sk)
Príspevok na bývanie
- 55,80
€, ak ide o občana v hmotnej núdzi (dnes
52,12 €)
- 89,20
€ ak, ide o občana v hmotnej núdzi a osoby s
ním posudzované (dnes 83,32 €)