Exekučné zrážky pri preddavku a časti mzdy
2. 9. 2024
Ak zamestnávateľ - platiteľ mzdy, vypláca mesačnú mzdu po častiach, zákon mu umožňuje zrážky zo mzdy primerane vykonať aj z časti mzdy. Zamestnávateľ odvedie zrážky správcovi dane po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí zamestnávateľovi - platiteľovi mzdy, po tom, keď bola časť mesačnej mzdy zamestnancovi – t. j. daňovému dlžníkovi, vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby zamestnanec - daňový dlžník, mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
V prípade, ak sa preddavok na mzdu vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, vykonávajú zrážky. Mzda zamestnanca za uplynulý kalendárny rok sa pritom rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili. V prípade, ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. Rovnaký postup platí v zmysle § 106 ods. 5 daňového poriadku aj pri vyplácaných preddavkoch členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac.
V praxi môže, samozrejme, nastať situácia, že zamestnanec - daňový dlžník, poberá mzdu od niekoľkých platiteľov súčasne. V takýchto prípadoch sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy vzťahuje na všetky jeho mzdy.
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy viacerým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. V prípade, ak by príjem daňového dlžníka nedosahoval ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľovi mzdy daňový poriadok ustanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Následne správca dane určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
K
Dôchodcovia a dane
23. 2. 2010
Dôchodcovia si popri dôchodku bežne privyrábajú na dohody. Zamestnávateľ im z platov zráža daň buď preddavkami, alebo zrážkou. V určitých prípadoch dane môžu získať späť. Preplatok dane im však nikto sám od seba nevráti. Musia podať daňové priznanie. Priložia k nemu potvrdenia o príjme od všetkých zamestnávateľov, u ktorých počas roka pracovali.
Zarábajúci dôchodca neplatí daň, ak jeho hrubá mzda za vlaňajší rok nepresiahla polovicu 22,5-násobku sumy životného minima platného k 1. 1. 2009, čo je 2 012,85 eura. V prípade, že zarobil menej, vznikne mu preplatok a podáva daňové priznanie. Použije tlačivo typu A.
V priznaní uvedie hrubú mzdu, z ktorej mu strhávali dane v preddavkoch. Ak je mzda menšia ako 2 012,85 eura a senior mal ešte iné príjmy, z ktorých mu zrazili daň zrážkou, môže využiť jeden trik. Prizná aj časť príjmov zrazených zrážkovou daňou tak, aby súčet všetkých príjmov nepresiahol limit 2 012,85 eura.
Ak dôchodcovia, ktorí majú účet v banke, sporenie, vkladnú knižku či termínovaný vklad, žijú len z dôchodku, môžu žiadať štát o vrátenie dane z úrokov, ktorú im strháva banka. Pri nasporenej sume 10-tisíc eur napríklad daň predstavuje 57 eur. Aj keď určitá časť dôchodcov o tejto možnosti vie, široko využívaná nie je. Daňové priznanie môžu podať aj tí, ktorých príjmy za rok nepresiahnu 2012,85 eura. Priznanie sa podáva na tlačive B.
Pri vyplňovaní daňového priznania sa dôchodcovia údajne dopúšťajú predovšetkým technických chýb, alebo použijú nesprávne tlačivo.
Daňové priznanie fyzických osôb
22. 2. 2010
Do 31. marca sú niektoré skupiny daňovníkov povinné podať daňové priznanie za uplynulé zdaňovacie obdobie (kalendárny rok). Splnením povinnosti sa daňovníci nielen vyhnú nepríjemnostiam, dokonca z toho môžu aj profitovať. Tematikou sa zaoberá predovšetkým § 32 zákona o dani z príjmov.
Rozlišujeme tieto skupiny daňovníkov:
• daňovníci, za ktorých daňové priznanie (ročné zúčtovanie preddavkov na daň) podajú ich zamestnávatelia;
• daňovníci, ktorí sú povinní podať daňové priznanie sami;
• daňovníci, ktorí nie sú povinní podávať daňové priznanie vôbec;
• daňovníci, ktorí podávajú svoje daňové priznanie dobrovoľne.
Daňovníci, ktorí daňové priznanie podávajú dobrovoľne, tak obyčajne robia z dôvodu, že na tomto úkone budú profitovať.
Môže sa jednať napríklad o daňovníkov, ktorým boli príjmy zdanené zrážkovou alebo preddavkovou daňou a v ročnom ponímaní nedosiahli príjmy vo výške nezdaniteľnej časti základu dane. Vznikne im tak nárok na vrátenie už zaplatenej či zrazenej dane. Podanie daňového priznanie môže byť v istých prípadoch zaujímavé aj pre dôchodcu.
Porucha elektronického systému na podávanie výkazov k DPH
22. 2. 2010
V posledných dňoch lehoty na podávanie súhrnného výkazu k dani z pridanej hodnoty zaznamenalo Daňové riaditeľstvo SR spomalenie a nedostupnosť elektronického komunikačného systému.
Tí, ktorí si nechali elektronickú registráciu DPH na poslednú chvíľu, na portáli daňovej správy nepochodili. Podľa stanoviska riaditeľstva na vine boli zmluvní dodávatelia informačných technológií pre daňovú správu.
V prípade, že možnosť, podať súhrnný výkaz je zmarená z dôvodov, ktoré nie sú na strane daňového subjektu, správca dane podľa hovorcu daňového riaditeľstva príslušnú sankciu neuloží.
Živnosť alebo obchodná spoločnosť
19. 2. 2010
Čo je výhodnejšie? Ak ste stratili zamestnanie a chcete rozbehnúť vlastný biznis, zvyčajne sa rozhodujete, ktorú formu podnikania si vyberiete. Zakladanie živností alebo obchodných spoločností sa v poslednom čase zjednodušilo. Rozhodnúť sa pre jednu z týchto foriem už také jednoduché nie je.
Zásadný rozdiel medzi týmito dvomi formami podnikania (teda živnosťou a spoločnosťou), je už v platení dane z príjmov. Kým živnostník platí 19-percentnú daň len z príjmov, ktoré mu odberatelia skutočne uhradia za dodaný tovar alebo služby, obchodné spoločnosti platia daň za všetky príjmy, bez ohľadu na úhradu. V tom majú živnostníci výhodu. Ďalšia výhoda živnosti je v tom, že živnostník si môže základ dane znížiť o nezdaniteľné minimum, obchodná spoločnosť už túto možnosť nemá. Okrem toho sú obchodné spoločnosti povinné viesť podvojné účtovníctvo, kým živnostníkovi stačí daňová evidencia alebo evidencia príjmov, prípadne jednoduché účtovníctvo.
Ďalšie odlišnosti sú v platení odvodov. Živnostníci platia všetky odvody z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Živnostník si od tohto rozdielu alebo vymeriavacieho základu môže odpočítať zaplatené poistné na účelové poistenie, životné poistenie alebo doplnkové dôchodkové poistenie.
Majiteľ obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý vo vlastnej spoločnosti zamestnaný nie je, nemusí z príjmov odvádzať odvody do Sociálnej ani zdravotnej poisťovne, tieto odvody však môže platiť dobrovoľne.
Výhodou obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným napríklad je skutočnosť, že podnikateľ ručí za vzniknuté záväzky iba do výšky svojho nesplateného vkladu. Živnostník naproti tomu ručí pri podnikaní celým svojím majetkom. Z hľadiska vysporiadania sa s prípadnými nesplatenými záväzkami je určite prijateľnejšia spoločnosť s ručením obmedzeným, vzhľadom na zatiaľ veľmi benevolentný zákon o konkurze a reštrukturalizácii.
K ďalším výhodám obchodných spoločností patrí marketingové hľadisko. Právnickú osobu zväčša vnímajú obchodní partneri i napriek obmedzenému ručeniu ako kapitálovo silnejšieho a podnikateľsky skúsenejšieho partnera, napriek tomu, že to nemusí zodpovedať pravde.
K výhodám živnosti zase patrí, že ohlásenie voľnej živnosti je dnes oveľa jednoduchšie a menej administratívne náročné ako založenie spoločnosti. Kým pri založení s.r.o. sa cena pohybuje minimálne na úrovni 500 až 1000 eur, pri živnosti je to 100 až 150 eur, podľa počtu živnostenských oprávnení.
Po absolvovaní prípravy a predložení podnikateľského zámeru môže začínajúci živnostník získať nenávratný príspevok od štátu. Pre začínajúceho podnikateľa, ktorý mesačný príjem dosahuje približne na úrovni 1000 eur, je výhodnejšie využiť formu živnosti, keďže si môže uplatniť štyridsaťpercentné paušálne výdavky a základ dane znížiť o nezdaniteľné minimum. Aj napriek tomu, že platí odvody, za uvedených podmienok dosiahne vyšší disponibilný príjem ako majiteľ s.r.o. a po určitom čase platenia odvodov je krytý zo strany Sociálnej poisťovne.