Exekučné zrážky pri preddavku a časti mzdy
2. 9. 2024
Ak zamestnávateľ - platiteľ mzdy, vypláca mesačnú mzdu po častiach, zákon mu umožňuje zrážky zo mzdy primerane vykonať aj z časti mzdy. Zamestnávateľ odvedie zrážky správcovi dane po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí zamestnávateľovi - platiteľovi mzdy, po tom, keď bola časť mesačnej mzdy zamestnancovi – t. j. daňovému dlžníkovi, vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby zamestnanec - daňový dlžník, mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
V prípade, ak sa preddavok na mzdu vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, vykonávajú zrážky. Mzda zamestnanca za uplynulý kalendárny rok sa pritom rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili. V prípade, ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. Rovnaký postup platí v zmysle § 106 ods. 5 daňového poriadku aj pri vyplácaných preddavkoch členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac.
V praxi môže, samozrejme, nastať situácia, že zamestnanec - daňový dlžník, poberá mzdu od niekoľkých platiteľov súčasne. V takýchto prípadoch sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy vzťahuje na všetky jeho mzdy.
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy viacerým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. V prípade, ak by príjem daňového dlžníka nedosahoval ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľovi mzdy daňový poriadok ustanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Následne správca dane určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
K
Nepovinné zdravotné pripoistenie
17. 6. 2010
Súčasná ale aj budúca vládna garnitúra, ktorú asi vytvoria stredopravé strany, súhlasí so zavedením nepovinného zdravotného pripoistenia.
Podporu mu teda avizovali všetky súčasné koaličné ako aj opozičné strany vrátane SaS a Most- Híd. Na jeho realizáciu však bude v prvom kroku najprv potrebné zadefinovať starostlivosť hradenú z verejného zdravotného poistenia. Predpokladá sa, že na bezplatné zdravotníctvo by štát v súčastnosti potreboval asi 6,4 miliardy eur ročne, avšak v tomto roku by do zdravotníctva malo smerovať len 4,5 miliardy eur. Podľa prezidenta Slovenskej lekárskej komory M.Dragulu netreba mať veľké oči, koľko peňazí to do systému prinesie. V európskych krajinách je totiž pripoistených asi 8 % ľudí, vo vyspelejších štátoch EÚ 12 %.
Nezdaniteľná časť základu dane sa budúci rok zníži
16. 6. 2010
Ročná nezdaniteľná časť základu dane v tomto roku predstavuje 4 025,7 eura, v budúcom roku by mala klesnúť na 3559,3 eura.
Nezdaniteľná časť základu dane tak v budúcom roku klesne o 466,4 eura. Kým základnú sumu životného minima v tomto roku tvorí 178,92 eura, ktorého 22,5-násobok sa využíva na výpočet nezdaniteľného základu, v budúcom roku sa tzv. nezdaniteľné minimum určí ako 19,2-násobok životného minima v sume 185,38 eura platného k 1. januáru 2011.
Vyplýva to z návrhu opatrenia ministerstva práce a sociálnych vecí o úprave súm životného minima od začiatku júla tohto roka. Daňovníci si tak môžu v tomto roku uplatňovať rovnakú nezdaniteľnú časť základu dane ako minulý rok, hoci životné minimum od júla minulého roka vzrástlo.
Odborári obhajujú Zákonník práce
11. 6. 2010
Slovenský Zákonník práce spĺňa všetky európske štandardy, preto nie je možné, aby bol dôvodom zhoršenia podnikateľského prostredia.
Predstavitelia Republikovej únie zamestnávateľov sa domnievajú, že súčasná legislatíva a najmä Zákonník práce má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie na Slovensku. Podľa zamestnávateľov je najväčšou prekážkou v podnikaní navýšenie minimálnej mzdy, ktorá bráni konkurencieschopnosti Slovenska.
Odborári však tvrdia, že Zákonník práce nastavil kritéria, ktorými sme sa priblížili k európskemu štandardu a podľa ich názoru nemôže zhoršovať podnikateľské prostredie. „Zamestnávatelia sa domnievajú, že v čase krízy si môžu robiť zo svojich zamestnancov ľudí na kľúčik," konštatoval prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík.
Rezort práce už tento týždeň odškodní prvé obete povodní
8. 6. 2010
Prvé peniaze z rezortu práce by mali dostať zatiaľ 1105 obetí májových a júnových povodní .
Podľa Ministerky práce V.Tomanovej sa uvoľní z Humanitného Fondu celkovo zatiaľ 672 780 eur, ktoré sa prerozdelia pomocou 18 úradov práce a 92 obcí.
Výška finančnej pomoci pre jedného postihnutého povodňou nepresahuje 800 eur. V priemere dostane viac ako tisícka ľudí 608,85 eura na osobu.
Rezort práce pomáha nielen finančne, ale aj zapojením ľudí z aktivačných a dobrovoľníckych prác.