Exekučné zrážky pri preddavku a časti mzdy
2. 9. 2024
Ak zamestnávateľ - platiteľ mzdy, vypláca mesačnú mzdu po častiach, zákon mu umožňuje zrážky zo mzdy primerane vykonať aj z časti mzdy. Zamestnávateľ odvedie zrážky správcovi dane po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí zamestnávateľovi - platiteľovi mzdy, po tom, keď bola časť mesačnej mzdy zamestnancovi – t. j. daňovému dlžníkovi, vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby zamestnanec - daňový dlžník, mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
V prípade, ak sa preddavok na mzdu vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, vykonávajú zrážky. Mzda zamestnanca za uplynulý kalendárny rok sa pritom rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili. V prípade, ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. Rovnaký postup platí v zmysle § 106 ods. 5 daňového poriadku aj pri vyplácaných preddavkoch členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac.
V praxi môže, samozrejme, nastať situácia, že zamestnanec - daňový dlžník, poberá mzdu od niekoľkých platiteľov súčasne. V takýchto prípadoch sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy vzťahuje na všetky jeho mzdy.
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy viacerým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. V prípade, ak by príjem daňového dlžníka nedosahoval ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľovi mzdy daňový poriadok ustanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Následne správca dane určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
K
Súdna rada SR odmieta zníženie výdavkov na mzdy
24. 8. 2010
Súdna rada SR nesúhlasí z 10 percentným znižovaním platov pre sudcov, súdnych úradníkov, asistentov a zapisovateliek.
Zníženie výdavkov na mzdy pre súdy SR, by mohlo viesť nielen k spomaleniu súdneho konania, ale vytvoril by sa aj obrovský priestor pre korupciu. Vládne programové vyhlásenie, v ktorom bola zahrnutá aj stabilizácia stavu vyšších súdnych úradníkov s možnosťou posilnenia ich kompetencií je už dnes len minulosťou. Namiesto toho by sa mali sudcom, ale najmä vyšším súdnym úradníkom, ktorí majú už aj tak nízke príjmy, znižovať platy, uviedol to predseda Súdnej rady Š.Harabin. Súdna rada preto žiada vládu o vyňatie sudcov a aparátu súdneho výkonu so znižovania osobných výdavkov o 10 percent.
Informatici sú platovo na tom najlepšie
19. 8. 2010
Priemerná hrubá mzda na Slovensku v porovnaní s 1. polrokom 2009 zvýšila vo všetkých sledovaných oblastiach, hlavne v priemysle a veľkoobchode.
Podľa prieskumu v 1. polroku 2010 zarábali na Slovensku najviac pracovníci v informačno-komunikačných činnostiach, v priemere 1548 eur mesačne, čo je o 2 % viac ako v rovnakom období minulého roka. Priemerná nominálna mzda v priemysle dosiahla 773 eur pri 6,2 % raste. Zamestnanci vo vybraných trhových, ako aj reštauračno-pohostinských službách si polepšili zhodne o 4,4 % na 759, resp. 355 eur mesačne.
Poistné udalosti po víkendových povodniach
19. 8. 2010
Nepriaznivé počasie cez víkend, ktoré majú na svedomí povodne, pociťujú už aj poisťovne.
Poisťovňa Generali Slovensko doteraz eviduje vyše 100 hlásení poistných udalostí s odhadovanou poistnou rezervou 230 000 eur. Najviac hlásení eviduje z okr. Prievidza. Doposiaľ najväčšia poistná udalosť s odhadovanou poistnou rezervou v hodnote 50 000 eur sa stala v Handlovej, kde došlo k záplave staveniska.
Svet trápi nezamestnanosť
12. 8. 2010
Počet mladých ľudí bez práce vzrástol z celosvetového pohľadu na nový rekord a bude sa zrejme ďalej zvyšovať.
Na konci minulého roka bolo v celom svete podľa ILO asi 620 miliónov ekonomicky aktívnych ľudí vo veku 15 až 24 rokov a približne 81 miliónov ich nemalo prácu. V predchádzajúcej správe, kde sa údaje vzťahovali ku koncu roka 2007, bolo bez práce o 7,8 milióna mladých menej a miera nezamestnanosti medzi nimi predstavovala 11,9 %.
Súčasné trendy budú mať navyše podľa Medzinárodnej organizácie práce (ILO) na mladých ľudí citeľné dôsledky, pretože na trh práce čoskoro dorazia ďalší absolventi, ktorí rozšíria rady nezamestnaných.