Exekučné zrážky pri preddavku a časti mzdy
2. 9. 2024
Ak zamestnávateľ - platiteľ mzdy, vypláca mesačnú mzdu po častiach, zákon mu umožňuje zrážky zo mzdy primerane vykonať aj z časti mzdy. Zamestnávateľ odvedie zrážky správcovi dane po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí zamestnávateľovi - platiteľovi mzdy, po tom, keď bola časť mesačnej mzdy zamestnancovi – t. j. daňovému dlžníkovi, vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby zamestnanec - daňový dlžník, mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
V prípade, ak sa preddavok na mzdu vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, vykonávajú zrážky. Mzda zamestnanca za uplynulý kalendárny rok sa pritom rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili. V prípade, ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. Rovnaký postup platí v zmysle § 106 ods. 5 daňového poriadku aj pri vyplácaných preddavkoch členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac.
V praxi môže, samozrejme, nastať situácia, že zamestnanec - daňový dlžník, poberá mzdu od niekoľkých platiteľov súčasne. V takýchto prípadoch sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy vzťahuje na všetky jeho mzdy.
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy viacerým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. V prípade, ak by príjem daňového dlžníka nedosahoval ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľovi mzdy daňový poriadok ustanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Následne správca dane určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
K
Živnostníkom sa zjednotenie výdavkov nepáči
24. 9. 2010
Živnostníkov čaká od budúceho roka zjednotenie paušálnych výdavkov na 40 %, pričom tento krok považujú za nesprávny a poškodzuje najmä živnostníkov remeselníkov.
Súčasné rozdelenie paušálnych výdavkov na 25 %, 40 % a pre remeselné živnosti 60 % je správne, nakoľko si tieto na svoju realizáciu vyžadujú už spomínaných 60 % a viac nákladov. V prípade zjednotenia paušálnych výdavkov by u nich došlo k poklesu na 40 %, čo je neprijateľné, pretože ich skutočné výdavky sa pohybujú nad 60 %. Konštatuje sa to vo vyhlásení Slovenského živnostenského zväzu.
Poberatelia dávok v hmotnej núdzi môžu požiadať o zníženie dane z nehnuteľnosti
24. 9. 2010
Osoby, ktoré poberajú dávky v hmotnej núdzi môžu samosprávu požiadať o zníženie dane z nehnuteľnosti.
Rovnako túto možnosť môžu využiť aj vlastníci bytov a rodinných domov, ktorí sú ťažko zdravotne postihnutí či daňovníci starší ako 62 rokov, pričom v takýchto prípadoch môže obec znížiť sadzbu dane až o polovicu. Vo všeobecnosti tento zákon hovorí o tom, že vlastníci, ktorí v tomto roku nadobudli pozemok, byt či nebytový priestor, musia do 31. januára 2011 podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností a to buď osobne alebo poštou.
Zrušia časť daňových zvýhodnení
23. 9. 2010
V budúcom roku by sa mali zrušiť viaceré výnimky a oslobodenia pri výpočte dane z príjmov.
O daňové výhody prídu napríklad doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie a účelové sporenie. Vyplýva to z návrhu novely zákona o dani z príjmov. Vláda ďalej súhlasila aj so zjednotením paušálnych výdavkov pre živnostníkov na 40 % namiesto doterajších troch úrovní 25 %, 40 % a 60 %. Zdravotnícki pracovníci si zase nebudú môcť znížiť základ dane o náklady na špecializované vzdelávanie.
Zákaz tzv. súbehu dôchodku a platu
23. 9. 2010
Ľudia na predčasnom dôchodku od budúceho roku nebudú môcť poberať plat a zároveň penziu.
Na včerajšom rokovaní sa na tom dohodli zástupcovia štyroch vládnych strán. Pôvodný plán bol taký, že medzi mzdou a dôchodkom by si mali vyberať aj ľudia pracujúci v štátnej a verejnej správe poberajúci starobné a výsluhové penzie. Z toho vyplýva, že ak sa poberateľ predčasného dôchodku zamestná, dočasne stratí nárok na penziu, ale akonáhle prácu stratí, opäť by sa mu mal začať vyplácať dôchodok. Koalícia potvrdila, že v budúcom roku plat ministrov by mal závisieť od verejného deficitu.