Exekučné zrážky pri preddavku a časti mzdy
2. 9. 2024
Ak zamestnávateľ - platiteľ mzdy, vypláca mesačnú mzdu po častiach, zákon mu umožňuje zrážky zo mzdy primerane vykonať aj z časti mzdy. Zamestnávateľ odvedie zrážky správcovi dane po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí zamestnávateľovi - platiteľovi mzdy, po tom, keď bola časť mesačnej mzdy zamestnancovi – t. j. daňovému dlžníkovi, vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby zamestnanec - daňový dlžník, mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
V prípade, ak sa preddavok na mzdu vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa zamestnancovi - daňovému dlžníkovi, vykonávajú zrážky. Mzda zamestnanca za uplynulý kalendárny rok sa pritom rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili. V prípade, ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. Rovnaký postup platí v zmysle § 106 ods. 5 daňového poriadku aj pri vyplácaných preddavkoch členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac.
V praxi môže, samozrejme, nastať situácia, že zamestnanec - daňový dlžník, poberá mzdu od niekoľkých platiteľov súčasne. V takýchto prípadoch sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy vzťahuje na všetky jeho mzdy.
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy viacerým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. V prípade, ak by príjem daňového dlžníka nedosahoval ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľovi mzdy daňový poriadok ustanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Následne správca dane určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
K
Slovenská Sporiteľňa je podľa Trendu bankou roka
12. 11. 2012
Najúspešnejšiu firmu, banku a poisťovňu určil hodnotiaci model porovnávajúci ich dosiahnuté hospodárske výsledky.
Šestnáste výročné ceny za mimoriadne podnikateľské výsledky udelil v utorok večer v Bratislave ekonomický týždenník TREND.
Najúspešnejšiu firmu, banku a poisťovňu určil hodnotiaci model porovnávajúci ich dosiahnuté hospodárske výsledky.
Manažérom roka 2012 sa stal Ľuboš Lopatka, bývalý generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne.
Zrušenie poplatkov za úverový účet Smer nepodporil
12. 11. 2012
Novelu Občianskeho zákonníka, ktorou sa mali zrušiť poplatky za vedenie úverového účtu poslanci nepodporili.
Klienti bánk sa budú musieť spoľahnúť na spotrebiteľské organizácie alebo vlastný súdny spor s bankou.
Smer nepodporil návrh novely Občianskeho zákonníka predložený poslankyňou. Návrhom chceli zrušiť poplatky za vedenie úverových účtov v bankách a nebankových inštitúciách.
V spotrebiteľských zmluvách by tak mali finančné inštitúcie zakázané žiadať klienta o odplatu za zriadenie, vedenie, správu či zrušenie úverového účtu.
O mladých ľudí firmy nestoja
5. 11. 2012
Rezort práce odhaduje, že projekty na podporu zamestnanosti mladých vytvoria vyše 10-tisíc pracovných miest.
Finančné problémy, nedostatok zákaziek, Zákonník práce a odvody. To sú dôvody, pre ktoré firmy zatiaľ nejavia záujem o projekty na pomoc mladým na úradoch práce. Rezort na ne vyčlenil 70 miliónov eur. Medzi ne patrí napríklad aj preplácanie 95-percentnej časti minimálnej mzdy na nového zamestnanca.
Rezort práce chce vďaka projektu na podporu zamestnanosti pomôcť viac ako desaťtisícom mladých ľudí evidovaných na úrade práce viac ako tri mesiace.
Na úrade práce má zamestnanec na klienta mesačne 58 sekúnd
5. 11. 2012
Personálne zabezpečenie služieb zamestnanosti má Slovensko spomedzi členských krajín OECD najhoršie.
Úrady práce získajú rozšírené kompetencie, aby mohli flexibilnejšie pracovať s nezamestnanými.
S tým súvisí aj navrhovaná zmena príspevkov v novele zákona o službách zamestnanosti.
Riaditelia úradov tak dostanú väčšiu voľnosť pri využívaní jednotlivých príspevkov podľa miestnych potrieb.
Budú teda môcť uprednostňovať tie príspevky, ktoré prinášajú reálne výsledky pre podporu zamestnanosti v regióne.