Murphy radí
Parkinsonove zákony - V. večer
Ako stúpame po rebríčku hierarchie nahor, úmerne stúpa chaos.
Veľa sa hovorí o rozpínaní vesmíru. Čo je všk rozpínanie vesmíru oproti rozpínaniu organizácie!
Tímová práca je dôležitá tým, že dáva možnosť za neúspech obviniť druhých.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
(Zrnká úsmevu)
Ako bojovať s klebetou
Sedem osmín každej klebety je logickými argumentami nevyvrátiteľných.
Ak ste sa už dostali do rečí, tak najlepšie je nerobiť nič a chystať sa na najhoršie.
Klebety sú podobné ohnivkám reťaze. Keď ich okolo obete správne pospájate, nemá šancu uniknúť.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Človek a veci
Ak sa veci nezmenia, prehráte. Ak sa veci zmenia, nachytajú vás nepripraveného.
Aj keď sa to už dávno pokazilo, ešte sa to môže zdať byť v poriadku.
Ak má prísť niečo dobré, tak toho bude málo.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Nebo je v nebi
Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
(Zrnká úsmevu)