Elektronické cigarety a nikotínové vrecúška budú podliehať dani
13. 9. 2024
Spotrebná daň z tabakových výrobkov sa bude od budúceho roka vzťahovať aj na náplne do elektronickej cigarety, nikotínové vrecúška a iné nikotínové výrobky. Zároveň sa bude táto daň v ďalších rokoch postupne zvyšovať. Vyplýva to z novely zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, ktorú Národná rada definitívne schválila.
Cieľom právnej úpravy je aj zavedenie označovania výrobkov súvisiacich s tabakovými výrobkami kontrolnou známkou a stanovenie lehoty na dopredaj týchto výrobkov neoznačených kontrolnou známkou, sprehľadnenie a kontrola pohybu výrobkov súvisiacich s tabakovými výrobkami a bezdymovými tabakovými výrobkami, či rozšírenie definície bezdymového tabakového výrobku o žuvací tabak a šnupavý tabak.
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a zadlženie Slovenska je návrh zákona súčasťou konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky," zdôraznilo ministerstvo financií v dôvodovej správe.
Zmeny majú podľa rezortu financií priniesť do rozpočtu 15 miliónov eur v budúcom roku, 126 miliónov eur v roku 2026 a 180 miliónov eur v roku 2027.
Rezort financií upozornil, že spotreba nových, inovatívnych tabakových výrobkov na Slovensku každý rok rastie, a to v čoraz mladších vekových skupinách. Stávajú sa tak náhradami klasických tabakových výrobkov.
Daň sa pritom podľa ministerstva financií považuje za jeden z najúčinnejších nástrojov kontroly spotreby výrobkov spadajúcich do negatívnych externalít, a to najmä u mladšej populácie.
Na výzvy spojené s novými produktmi má v krátkom čase reagovať aj Európska únia. "Pokiaľ ide o región V4, Poľsko v súčasnosti zdaňuje elektronické cigarety, Maďarsko elektronické cigarety a nikotínové vrecúška a Česko zdaňuje elektronické cigarety, nikotínové vrecúška, iné nikotínové výrobky, žuvací tabak a šnupavý tabak," priblížil rezort financií.
Vzrastajúca spotreba takýchto výrobkov bez účinnej kontroly znamená podľa rezortu financií aj vyššie riziko daňových únikov. Na základe údajov z eKasy od januára 2022 do decembra 2023 ich spotreba výrazne vzrástla. Predaj elektronických cigariet medziročne vzrástol o dvesto percent a nárast predaja nikotínových vrecúšok predstavoval 57 percent.
Keďže v súčasnosti podľa rezortu financií neexistuje ucelený rámec kontroly ich predaja a časť produktov môže byť nelegálna, respektíve zdraviu škodlivá, navrhuje zaviesť systém evidencií na obchodovanie s predmetnými tovarmi vrátane kontroly ich distribúcie a predaja na diaľku.
Výkon kontroly nad tovarom súvisiacim s tabakovými výrobkami sa zverí colným úradom.
Poslanci pri záverečnom hlasovaní nesúhlasili s pozmeňujúcim návrhom Mariána Viskupiča (SaS). Ten chcel presadiť nižšie zvýšenie sadzieb dane z tabaku oproti vládnemu návrhu, ktoré by zodpovedalo nárastu dane pri cigaretách. Jednotlivé ustanovenia novely nadobudnú účinnosť postupne v tomto aj ďalších rokoch.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Zamestnancom Chemlonu doplatia neuhradené mzdy
19. 1. 2010
Bývalým zamestnancom akciovej spoločnosti Chemlon by mali byť doplatené finančné prostriedky, ktoré im dlhoval zamestnávateľ za októbrové mzdy z minulého roka. K vyplateniu miezd by malo dôjsť v priebehu tohto týždňa Podľa vyjadrenia predstaviteľky odborov bude vyplatenie odstupného reálne pravdepodobne prostredníctvom systému Garančného fondu.
Bývalým zamestnancom by mala byť zvyšná časť miezd za mesiac október 2009 doplácaná formou poštových poukážok. Z poslednej výplaty, na ktorú mali nárok, im bolo zatiaľ uhradených iba 100 eur. Dodala, že zo strany bývalého zamestnávateľa jej bola zaslaná informácia, že Chemlon je k 15. decembru 2009 platobne neschopný. Zároveň konštatovala, že vyplatenie sľúbeného odstupného je veľmi otázne. Sú pripravené podklady pre to, aby odbory mohli o doplatenie financií žiadať prostredníctvom systému Garančného fondu, je však treba počkať, či Chemlon pôjde do konkurzu. Cez fond by prepusteným pracovníkom mohlo byť vyplatené individuálne asi po 2 169 €. Táto suma však všetkým nepokryje skutočnú výšku odstupného, na ktorú majú nárok.
Nové pravidlá splatenia spotrebiteľského úveru
19. 1. 2010
Podľa nového zákona o spotrebiteľských úveroch sa bankové aj nebankové subjekty budú musieť podriadiť novým pravidlám z Bruselu. Tí, ktorí sa rozhodli predčasne splatiť takýto úver, by mali pár mesiacov počkať. Od 11. júna 2010 začne platiť nový zákon, ktorý pokuty za skoršie vyplatenie pôžičiek výrazne znižuje.
Banky aj nebanky si za skoršie splatenie úveru budú môcť účtovať poplatok maximálne jedno percento z nesplatenej časti úveru, kým dnes si bežne určujú štyri percentá. Nové pravidlá na ochranu spotrebiteľa nariadil Brusel. Zákon vláda schválila minulý týždeň a ešte ho čaká schválenie v parlamente.
Pokuta vo výške najviac jedného percenta nesplatenej časti úveru platí v prípadoch, keď dlžník chce ukončiť svoj úverový vzťah viac ako rok pred dohodnutou lehotou. Ak chce záväzok vyplatiť menej ako rok pred dohodnutou lehotou, sankcia musí byť ešte nižšia, maximálne pol percenta.
Žiaden poplatok banka alebo nebanka nemôže žiadať od dlžníka v prípade, ak k splateniu došlo na základe poistnej zmluvy, ktorá má zaručiť splatenie spotrebiteľského úveru, ak ide o povolené prečerpanie a ak sa má takéto splatenie spotrebiteľského úveru uskutočniť v období, pre ktoré úroková sadzba spotrebiteľského úveru nie je fixná. Finančné inštitúcie súhlasia so zmenami, no upozorňujú aj na riziká. Podľa niektorých rizík hrozí, že výška poplatkov nebude stačiť na pokrytie nákladov, ktoré im s predčasným splatením vzniknú. V snahe minimalizovať stratu z predčasného splácania spotrebiteľských úverov môže podľa Asociácie organizácie dôjsť k zvyšovaniu úrokových sadzieb.
Vyššie odvody živnostníkov
18. 1. 2010
Podnikateľov aj tento rok čaká niekoľko noviniek v daniach a odvodoch. K najdôležitejším zmenám patrí: zmena termínu podávania ročného zúčtovania zo zdravotných odvodov do konca marca, zmena najnižších zdravotných a sociálnych odvodov, ktoré sa už neplatia z minimálnej mzdy ale zo 44,2-percentného podielu priemernej mzdy, zmena platenia a registrácie DPH pri objednávaní služby z iného členského štátu (podnikateľ sa však automaticky nestáva platiteľom DPH, môže ním byť vtedy, ak sa pre to rozhodne dobrovoľne, alebo ak jeho 12-mesačný obrat prevýši 4025,70 €).
Ďalšie zmeny:
- O vrátenie DPH zo zahraničných nákupov v členských štátoch EÚ už podnikatelia nemusia žiadať zahraničné daňové úrady, ale slovenské.
- Daňovú stratu si podnikatelia môžu odpisovať o dva roky dlhšie ako doteraz, t. j. sedem rokov.
- Sprísni sa tzv. transferové oceňovanie, keď firma predáva tovar alebo službu za zvýhodnenú cenu svojej dcérskej firme, zamestnancovi alebo konateľovi. Firmy už nemôžu platiť DPH zo zvýhodnenej ceny, ale musia ju platiť z trhovej ceny.
- Bola zavedená povinnosť elektronicky podávať súhrnné výkazy k DPH, ak podnikateľ vyváža do iných členských štátov EÚ tovary alebo služby.
- Nezdaniteľná časť základu dane zostala naopak rovnaká ako vlani, t.j. 4025,70 €
Dane budú podnikatelia platiť zhruba v takej výške ako vlani, no stúpnu im odvody. Väčšina podnikateľov totiž do Sociálnej a zdravotných poisťovní odvádza najnižšie odvody. Od januára sa tieto odvody nebudú už platiť z minimálnej mzdy, ale zhruba z polovice priemernej mzdy. Od januára podnikatelia budú platiť zdravotné aj sociálne odvody zo sumy 319,58 eura, čo je 44,2 percenta priemernej mzdy v hospodárstve v roku 2008. Vlani platili odvody z necelých 300 eur.
Nové minimálne odvody podnikatelia musia odviesť do Sociálnej aj zdravotných poisťovní najneskôr do 8. februára. Pri nedodržaní termínu im hrozia finančné sankcie.
Priznanie aj odvody podnikatelia však môžu riešiť už teraz. Tlačivá daňových priznaní sú už zverejnené na webe Daňového riaditeľstva a tlačivá ročného zúčtovania odvodov na internetovej stránke ministerstva zdravotníctva.
Zmeny v dani z pridanej hodnoty
18. 1. 2010
Podnikateľom pribudli od nového roku povinnosti v súvislosti so zmenou zákona o dani z pridanej hodnoty. Registrovať sa k dani z pridanej hodnoty v niektorých prípadoch už musia aj podnikatelia, ktorí to doteraz robiť nemuseli. Zmena sa týka tých podnikateľov, ktorým zahraničné firmy z iných členských štátov EÚ poskytujú rôzne služby, napríklad právnické, z ktorých sa platí DPH.
Zmenu schválil vlani parlament z dôvodu, aby sa SR priblížila k pravidlám pre DPH v únii. Táto registrácia však neznamená, že podnikateľ sa zároveň stane platiteľom DPH, teda takým, ktorý si môže nárokovať odpočet tejto dane.
Zmena vyplýva z pravidiel únie, ktoré nariaďujú, aby sa cezhraničné služby nezdaňovali v sídle dodávateľa, ale v sídle odberateľa. Registračný formulár podnikatelia nájdu na internetovej stránke Daňového riaditeľstva. V zákone pre tento typ registrácie nie sú stanovené časové lehoty. Napríklad ak slovenský podnikateľ začne spolupracovať s právnickou kanceláriou z Česka, mal by sa registrovať na daňovom úrade, hoci nebude štandardným platiteľom DPH. Zaregistrovať by sa mal skôr, ako začne využívať služby tejto právnickej kancelárie.
Slovenský odberateľ okrem registrácie musí zaplatiť DPH, ak miestom dodania služby je Slovensko. Zahraničná firma mu preto pravdepodobne fakturovala službu bez zahraničnej dane.
V prípade, že sa odberateľská firma zo Slovenska na daňovom úrade nezaregistruje, český partner by jej mohol za služby fakturovať cenu s českou DPH, ktorá je na služby o percento vyššia ako u nás. Pre slovenského podnikateľa sa tým navyše celá vec neskončila. Ak si svoju registračnú povinnosť a povinnosť odviesť daň na výstupe slovenský podnikateľ nesplnil, môže byť penalizovaný.
Situáciu by mal riešiť tak, že sa čo najskôr zaregistruje a českého partnera požiada, aby mu vystavil novú faktúru. Faktúra bude tentoraz už bez českej DPH. K takejto cene si slovenský podnikateľ priráta 19-percentnú sadzbu DPH a odvedie ju do nášho štátneho rozpočtu.
V prípade, že slovenská firma by poskytovala služby pre zahraničnú firmu z iného členského štátu únie, aj tu platí, že firma sa musí registrovať pre DPH na daňovom úrade. Obdobne by sa mala registrovať na daňovom úrade v svojom štáte aj zahraničná odberateľská firma, aby slovenskému dodávateľovi poskytla identifikačné DPH číslo, ktoré bude musieť uviesť vo faktúre.
Pri platení DPH z cezhraničných služieb existujú aj výnimky. Nie všetky služby sa totiž zdaňujú v sídle firmy, ktorá je odberateľom služby zo zahraničia. Kultúrne a športové podujatia sa zdaňujú tam, kde sa uskutočňujú. V prípade, že napríklad slovenská firma dodá službu z oblasti kultúry českej, ale zrealizuje sa v Nemecku, DPH zostáva tam, a nie v sídle odberateľa, ktorým je v tomto prípade česká firma. Výnimkou je aj krátkodobý prenájom, ktorý sa tiež zdaňuje v mieste prenájmu, ktoré sa nemusí zhodovať so sídlom odberateľa.