Elektromobil – z pohľadu dane z motorových vozidiel
12. 2. 2024
Vozidlom podliehajúcim dani z motorových vozidiel je aj elektromobil. V zákone č. 361/2014 z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa s vozidlom „elektromobil“ stretávame až v súvislosti s vymedzením základu dane, a to ako s vozidlom kategórie L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina.
Predmetné vozidlo uvedené v prílohe č. 1 k tomuto zákonu, kde je pre toto vozidlo stanovená ročná sadzba dane. Zákon o dani z motorových vozidiel používa pre vozidlo elektromobil ustálené spojenie, podľa ktorého ide o vozidlo prináležiace do niektorej z kategórii vozidiel L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina. Zákon o dani z motorových vozidiel nemá za cieľ definovať pojem elektromobil, ktorý je inak dostupný z iných zdrojov, podľa ktorých ide o vozidlo poháňané výlučne elektrickou energiou (pohonnou jednotkou je elektrický motor (elektromotor)), ale má za cieľ správne „naviesť“ daňovníka na zdanenie tohto vozidla, ak sú splnené zákonné podmienky a správne uvedenie do daňového priznania.
V prípade elektromobilov je v osvedčení o evidencii časť II v položke 18 P.3 „Druh paliva / zdroj energie“ uvedený druh paliva alebo zdroj energie elektrina. Podmienky pre zdanenie vozidla, teda aj vozidla elektromobil, sú obsiahnuté v § 2 ods. 1 zákona o dani z motorových vozidiel. Podľa predmetného ustanovenia vozidlo je predmetom dane z motorových vozidiel vtedy, ak patrí do niektorej z kategórii vozidiel (motorové) L, M alebo N (nie do kategórie vozidiel O - prípojné vozidlá) vymedzených týmto zákonom, je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie. Kategóriu vozidla určí daňovník z dokladov vydaných vozidlu pri jeho zaevidovaní do evidencie vozidiel vedenej na Policajnom orgáne v Slovenskej republike. Doklady k vozidlu môžu byť vo vyhotovení, vzhľadom k času ich vydania v prevedení napr. ako „veľký a malý“ technický preukaz, osvedčenie o evidencii vozidla, osvedčenie o evidencii časť I a osvedčenie o evidencii časť II).
K
Živnostníci a dohodári sú druhá kategória
4. 3. 2015
Ešte prednedávnom platilo, že zamestnať dohodára je výhodné, pretože sa platia len symbolické odvody.
Od roku 2013 sa za dohodárov platia odvody rovnako ako za zamestnanca v pracovnom pomere. A v tomto čase sa znížili zdravotné odvody, ale len zamestnancom v pracovnom pomere. Namiesto dohodára s odmenou 140 eur mesačne je dnes oveľa výhodnejšie zamestnať zamestnanca na pracovnú zmluvu, napríklad na pätinový úväzok, ktorého príjem by bol 140 eur mesačne. Z tohto pracovného pomeru sa neplatia žiadne zdravotné odvody.
Zamestnávateľ môže ušetriť 14 eur mesačne a zamestnanec má oproti dohodárovi vyšší čistý príjem.
Živnostníci naopak môžu len snívať o nejakej odpočítateľnej položke a nižších odvodoch. Naopak ako každý rok sa im opäť zdvihol minimálny základ. A kto odvody platí podľa daňového priznania, tomu sa znížil koeficient a znova má vyšší vymeriavací základ. Každý živnostník tak odvádza do poisťovní viac ako vlani.
Zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení
26. 2. 2015
Novelou zákona o sociálnom poistení sa má od začiatku júla tohto roka na Slovensku zaviesť minimálny dôchodok. Pre ľudí, ktorí počas života získali 30 rokov dôchodkového poistenia, by mal minimálny dôchodok tvoriť 136 % zo sumy životného minima, čo pre tento rok predstavuje 269,5 eura. Suma minimálnej penzie sa má zvyšovať za každý ďalší rok dôchodkového poistenia o dva percentuálne body a od 40 rokov o tri percentuálne body. Napríklad pri 45 rokoch dôchodkového poistenia by minimálna penzia budúci rok predstavovala 340,8 eura.
Poberateľ minimálnej penzie po zavedení najnižšieho možného dôchodku už nebude odkázaný na to, aby žiadal úrad práce a sociálnych vecí o dávku v hmotnej núdzi. Suma minimálneho dôchodku má byť v jednotlivých prípadoch o približne 10 eur až 23 eur vyššia, ako je v súčasnosti súčet sumy dôchodku a dávky v hmotnej núdzi, na ktorú má penzista nárok. Sumy minimálneho dôchodku sa majú každoročne valorizovať k 1. januáru, a to podľa vývoja životného minima. Nárok na minimálny dôchodok má podľa návrhu rezortu práce vzniknúť dovŕšením dôchodkového veku s obdobím dôchodkového poistenia aspoň 30 rokov poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, ktorý je po dovŕšení dôchodkového veku starobným dôchodkom a invalidného dôchodku bez ohľadu na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Minimálnu penziu by malo v tomto roku dostávať približne 75-tisíc poberateľov dôchodkových dávok. Zavedenie minimálneho dôchodku si má v druhom polroku tohto roka vyžiadať 16,4 mil. eur a v roku 2016 majú náklady predstavovať 31 mil. eur.
Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení
26. 2. 2015
Účelom vládneho návrhu zákona je reagovať na novú situáciu, ktorá vznikla od 1. januára 2015 po spustení výplatnej fázy dôchodkov zo systému starobného dôchodkového sporenia Aj vzhľadom na výšku dôchodkov, ktoré sú sporiteľom za ich nasporené sumy ponúkané, je v súčasnosti účasť v II. pilieri pre istú skupinu sporiteľov nevýhodná.
Vládny návrh zákona umožňuje sporiteľom v II. pilieri prehodnotiť svoje rozhodnutie a vystúpiť z tohto systému v období od 15. marca 2015 do 15. júna 2015. Obdobne ako pri predchádzajúcich otvoreniach II. piliera, bude týmto zákonom umožnený aj vstup do II. piliera. Sporiteľ, ktorý sa rozhodne vystúpiť z II. piliera, musí Sociálnej poisťovni doručiť písomné oznámenie, ktorého súčasťou je prejav vôle, aby mu zaniklo právne postavenie sporiteľa. Sociálna poisťovňa o doručení tohto písomného oznámenia informuje sporiteľovu dôchodkovú správcovskú spoločnosť. Tá následne prevedie sporiteľovu nasporenú sumu tvorenú z povinných príspevkov vrátane výnosu z týchto príspevkov na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. V prípade, že si sporiteľ platil dobrovoľné príspevky, nasporená suma tvorená z týchto príspevkov vrátane výnosu mu bude vyplatená.
Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti
26. 2. 2015
Cieľom predloženého návrhu je precizovanie ustanovení v súvislosti s vyberaním úhrad zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti od poistencov. Na základe aplikačnej praxe sa navrhuje jednoznačne určiť súčasti zdravotného výkonu.
Taktiež sa ustanovuje, za čo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nesmie vyberať úhradu od poistenca a čím nesmie podmieňovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Oproti doterajšej právnej úprave sa ustanovuje, že zdravotné výkony poskytované pri liečbe choroby uvedenej v zozname chorôb a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, pri ktorých môže poskytovateľ požadovať úhradu, bude schvaľovať príslušný vyšší územný celok. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže požadovať úhradu za prednostné poskytnutie ambulantnej starostlivosti, len ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti túto zdravotnú starostlivosť poskytne do desiatich pracovných dní od objednania. Poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti môže požadovať od poistenca úhradu za nadštandardný pobyt len v prípade, ak poistenec o nadštandardný pobyt písomne požiadal.