Elektromobil – z pohľadu dane z motorových vozidiel
12. 2. 2024
Vozidlom podliehajúcim dani z motorových vozidiel je aj elektromobil. V zákone č. 361/2014 z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa s vozidlom „elektromobil“ stretávame až v súvislosti s vymedzením základu dane, a to ako s vozidlom kategórie L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina.
Predmetné vozidlo uvedené v prílohe č. 1 k tomuto zákonu, kde je pre toto vozidlo stanovená ročná sadzba dane. Zákon o dani z motorových vozidiel používa pre vozidlo elektromobil ustálené spojenie, podľa ktorého ide o vozidlo prináležiace do niektorej z kategórii vozidiel L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina. Zákon o dani z motorových vozidiel nemá za cieľ definovať pojem elektromobil, ktorý je inak dostupný z iných zdrojov, podľa ktorých ide o vozidlo poháňané výlučne elektrickou energiou (pohonnou jednotkou je elektrický motor (elektromotor)), ale má za cieľ správne „naviesť“ daňovníka na zdanenie tohto vozidla, ak sú splnené zákonné podmienky a správne uvedenie do daňového priznania.
V prípade elektromobilov je v osvedčení o evidencii časť II v položke 18 P.3 „Druh paliva / zdroj energie“ uvedený druh paliva alebo zdroj energie elektrina. Podmienky pre zdanenie vozidla, teda aj vozidla elektromobil, sú obsiahnuté v § 2 ods. 1 zákona o dani z motorových vozidiel. Podľa predmetného ustanovenia vozidlo je predmetom dane z motorových vozidiel vtedy, ak patrí do niektorej z kategórii vozidiel (motorové) L, M alebo N (nie do kategórie vozidiel O - prípojné vozidlá) vymedzených týmto zákonom, je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie. Kategóriu vozidla určí daňovník z dokladov vydaných vozidlu pri jeho zaevidovaní do evidencie vozidiel vedenej na Policajnom orgáne v Slovenskej republike. Doklady k vozidlu môžu byť vo vyhotovení, vzhľadom k času ich vydania v prevedení napr. ako „veľký a malý“ technický preukaz, osvedčenie o evidencii vozidla, osvedčenie o evidencii časť I a osvedčenie o evidencii časť II).
K
Úrok z nadmerného odpočtu DPH
29. 1. 2017
Úrok z nadmerného sa nebude vzťahovať na všetky správcom dane neoprávnene nepriznané nadmerné odpočty.
Uvedený nový inštitút sa bude týkať len tých daňových kontrol, ktoré sa začnú v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo 5 zákona o DPH.
S účinnosťou od 1. 1. 2017 bol zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov doplnený o nové ustanovenie § 79a, ktoré upravuje náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly.
Nadmerný odpočet je výsledný vzťah platiteľa k štátnemu rozpočtu, v daňovom priznaní je uvádzaný v riadku č. 32. Ide o stav, kedy je štát povinný finančné prostriedky poukázať na účet platiteľa, ak si ich nemôže započítať s vlastnou daňovou povinnosťou ďalšieho zdaňovacieho obdobia. Samotné uplatnenie nadmerného odpočtu ešte neznamená, že platiteľ ho dostane na svoj účet bez toho, aby správca dane preveril, či jeho výška je oprávnená.
Zákon o DPH od 1. 1 2017 po novele
29. 1. 2017
Zákon o dani z pridanej hodnoty bol v roku 2016 novelizovaný len jeden krát. V nadväznosti na zmeny v zákone o dani z pridanej hodnoty bol novelizovaný aj daňový poriadok.
Novela zákona bola schválená 12. 10. 2016 – zákon č. 297/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov.
Zmeny v zákone o dani z pridanej hodnoty sa týkajú predovšetkým: prenesenia daňovej povinnosti pri dodaní stavebných prác a tovaru s inštaláciou a montážou, odloženia povinnosti samozdanenia pri nákupe tovarov zo štátov mimo Európskej únie, povinnosti daňového úradu vyplatiť úrok zo zadržaného nadmerného odpočtu.
Novela daňového poriadku od januára 2017
29. 1. 2017
Novela daňového poriadku (zákon č. 298/2016 Z. z.), ktorá je účinná od 1. 1. 2017 bola vypracovaná na základe aktualizovaného akčného plánu boja proti daňovým podvodom.
Reformuje vytýkacie konanie, ustanovenie o predbežnom opatrení, námietku zaujatosti a tiež zavádza nový inštitút, ktorým je skrátené vyrubovacie konanie. Ďalšie zmeny sú vykonané na základe poznatkov z praxe alebo ide o legislatívne úpravy textu.
Základná zmena vo vytýkacom konaní (§ 17) je v tom, že sa ustanovili rozdielne následky neuposlúchnutia výzvy správcu dane na odstránenie nedostatkov podaného daňového priznania, a to podľa toho či majú vplyv na daň alebo uplatnený nárok alebo nie.
V praxi to bude znamenať, že správca dane naďalej bude vyzývať daňový subjekt vždy keď bude mať pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo jeho príloh, pričom na ich odstránenie určí najmenej 15-dňovú lehotu. V prípade, ak daňový subjekt neuposlúchne výzvu správcu dane a neodstráni nedostatky, pričom tieto nedostatky nemajú vplyv na výšku dane, resp. na uplatnený nárok, môže ich správca dane opraviť sám. Pôjde najmä o neuvedenie zdaňovacieho obdobia, čísla SK NACE, alebo nesprávne uvedené preddavky. Pri nedostatkoch, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo na uplatnený nárok bude môcť správca dane určiť daň alebo výšku nároku v skrátenom vyrubovacom konaní, t.j. novozavedeným inštitútom, ktorým je vyrubovací rozkaz.
Možnosti predĺženia lehoty na podanie DP
29. 1. 2017
V súvislosti s povinnosťou vysporiadať celoročné príjmy daňovým priznaním bude pre daňové subjekty aktuálna otázka možnosti predĺženia lehoty na podanie daňového priznania.
DP sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa odseku 2 sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace [písm. a">, resp. o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí [písm. b">, s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii. V oznámení daňovník uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná.