Elektromobil – z pohľadu dane z motorových vozidiel
12. 2. 2024
Vozidlom podliehajúcim dani z motorových vozidiel je aj elektromobil. V zákone č. 361/2014 z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa s vozidlom „elektromobil“ stretávame až v súvislosti s vymedzením základu dane, a to ako s vozidlom kategórie L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina.
Predmetné vozidlo uvedené v prílohe č. 1 k tomuto zákonu, kde je pre toto vozidlo stanovená ročná sadzba dane. Zákon o dani z motorových vozidiel používa pre vozidlo elektromobil ustálené spojenie, podľa ktorého ide o vozidlo prináležiace do niektorej z kategórii vozidiel L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina. Zákon o dani z motorových vozidiel nemá za cieľ definovať pojem elektromobil, ktorý je inak dostupný z iných zdrojov, podľa ktorých ide o vozidlo poháňané výlučne elektrickou energiou (pohonnou jednotkou je elektrický motor (elektromotor)), ale má za cieľ správne „naviesť“ daňovníka na zdanenie tohto vozidla, ak sú splnené zákonné podmienky a správne uvedenie do daňového priznania.
V prípade elektromobilov je v osvedčení o evidencii časť II v položke 18 P.3 „Druh paliva / zdroj energie“ uvedený druh paliva alebo zdroj energie elektrina. Podmienky pre zdanenie vozidla, teda aj vozidla elektromobil, sú obsiahnuté v § 2 ods. 1 zákona o dani z motorových vozidiel. Podľa predmetného ustanovenia vozidlo je predmetom dane z motorových vozidiel vtedy, ak patrí do niektorej z kategórii vozidiel (motorové) L, M alebo N (nie do kategórie vozidiel O - prípojné vozidlá) vymedzených týmto zákonom, je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie. Kategóriu vozidla určí daňovník z dokladov vydaných vozidlu pri jeho zaevidovaní do evidencie vozidiel vedenej na Policajnom orgáne v Slovenskej republike. Doklady k vozidlu môžu byť vo vyhotovení, vzhľadom k času ich vydania v prevedení napr. ako „veľký a malý“ technický preukaz, osvedčenie o evidencii vozidla, osvedčenie o evidencii časť I a osvedčenie o evidencii časť II).
K
Dôchodkové stropy si vyžiadajú 140 miliárd
1. 4. 2019
Stovky eur. Aj o toľko nižšia môže byť v dôsledku zastropovania odchodu do dôchodku penzia budúcich dôchodcov. Parlament totiž včera schválil ústavný zákon, ktorý určuje maximálny vek na odchod do penzie na 64 rokov. Na jednej strane sa pod nižšie dôchodky podpíše fakt, že ľudia budú kratšie pracovať. Ako priznali samotní predkladatelia v doložke vplyvov, „dôchodcovia budú síce poberať dôchodok dlhšie, ale v nižšej výške“. Na druhej strane však bude potrebné pokryť zvýšené náklady Sociálnej poisťovne. Ekonóm z Univerzity Mateja Bela Ján Šebo vypočítal, že ak by sa to riešilo znižovaním penzií, ľudia, ktorí vstúpili na pracovný trh v roku 2017, by mali svoj prvý dôchodok o približne 200 eur nižší ako v prípade, že by sa udržal aktuálny systém.
Ten je však podľa jedného z predkladateľov zákona a predsedu strany Smer-SD Roberta Fica zlý. „My nechceme, aby ľudia zomierali pri stroji,“ uviedol na včerajšej tlačovke s tým, že o nejaký čas by dosiahol vek odchodu do penzie 70 rokov. Aktuálne sa totiž odvíja od priemerného veku dožitia. To však neznamená, že na dôchodku ľudia budú žiť kratšie. Tento systém zabezpečuje, aby sa počet rokov na penzii nezvyšoval nad udržateľnú mieru, ale aby zostal približne na rovnakej úrovni. Smeru sa návrh podarilo schváliť vďaka podpore SNS, ale aj opozičnej ĽSNS a Sme rodina. Návrh taktiež podporili piati nezávislí poslanci. Na to, aby zákon prešiel, však Smeru ešte stále chýbali dva hlasy. Tie mu nakoniec zabezpečila strana Most-Híd, a to napriek tomu, že sa pôvodne vyjadrila, že návrh nepodporí. Zákon začne platiť od júla tohto roka, prvýkrát sa v praxi prejaví po roku 2023.
Dôchodkový strop je obrovský sociálny počin
28. 3. 2019
Dôchodkový strop je obrovský sociálny počin. Vyhlásil to predseda Smeru-SD Robert Fico na tlačovej konferencii po tom, čo parlament 91 hlasmi schválil ústavné zastropovanie dôchodkového veku.
"Dnešné hlasovanie je ďalším dôkazom toho, že pokiaľ sa kvalitne pripraví návrh zákona, pokiaľ je tu politická trpezlivosť a snaha rokovať, tak sme schopní dosahovať ústavnú väčšinu v témach, ktoré sú pre krajinu dôležité," vyhlásil. Poďakoval poslancom, ktorí za novelizáciu ústavy hlasovali a vyzdvihol schválené zmeny. Okrem dôchodkového stropu upozornil na ústavné zakotvenie inštitútu minimálnej mzdy. "Je to obrovský sociálny pokrok," uviedol s tým, že v ústave sú po novom aj všetky tri piliere dôchodkového zabezpečenia. Za najvýznamnejšiu zmenu ocenil ale práve dôchodkový strop. Poďakoval aj za tlak, ktorý v spoločnosti vytvárali odborári. "Je to veľká spolupráca Smeru-SD, odborov a všetkých poslancov, ktorí zmenu schválili," zhrnul. Do sociálneho systému treba podľa Fica prinášať stabilitu. Dodal, že dôchodcovia musia byť prioritou každej vládnej garnitúry. Dôchodkový vek na Slovensku sa ústavne zastropuje na 64 rokov. Ženy budú môcť ísť do dôchodku skôr za výchovu dieťaťa. Zmenu Ústavy SR definitívne schválil parlament. Za jej prijatie hlasovalo 91 poslancov zo 143 prítomných. Ústavný zákon má nadobudnúť účinnosť od 1. júla tohto roka.
Vyrovnávací príplatok podľa zákona o sociálnom poistení
27. 3. 2019
Zákonom č. 266/2017 Z. z. bol s účinnosťou od 1. júla 2018 okruh možných poberateľov vyrovnávacieho príplatku rozšírený o poberateľov predčasného starobného dôchodku, v prípade splnenia ostatných podmienok na jeho priznanie.
Na základe uvedeného Najvyšší súd SR pred prijatím úpravy vyrovnávacieho príplatku, ale i po jej prijatí konštatoval, že starobný dôchodok je potrebné priznať v takej výške, aby súčet starobných dôchodkov z Českej republiky a Slovenskej republiky nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území Slovenskej republiky. Takýto postup podľa Najvyššieho súdu SR nachádza oporu priamo v spomenutých ustanoveniach Ústavy SR.
Na základe uvedeného sa preto navrhuje zníženie potrebného počtu rokov československých období dôchodkového poistenia ako podmienky priznania vyrovnávacieho príplatku z najmenej 25 rokov na najmenej 15 rokov. Uvedený návrh vychádza z platnej právnej úpravy zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nárok na starobný dôchodok vzniká v prípade, ak bol poistenec dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Týmto spôsobom budú môcť o priznanie vyrovnávacieho príspevku požiadať aj tí starobní dôchodcovia, ktorí nemohli doteraz splniť podmienku 25 rokov výhradne z dôvodu neskoršieho dátumu narodenia.
Vzhľadom k tomu, že so znižujúcim sa počtom rokov československého dôchodkového poistenia sa spravidla znižuje i negatívny rozdiel medzi súčtom dôchodkov a teoretickým dôchodkom, bude možné na základe aplikácie navrhovanej úpravy v budúcnosti opätovne posúdiť, či je potrebné prijatie ďalšej úpravy.
„Daňová dáma“ zaútočí na Komisiu zo stredu
25. 3. 2019
Klimatické zmeny, kybernetická bezpečnosť, imigrácia a pracovné miesta novej generácie. To sú priority novej kandidátky na post predsedu Európskej komisie a súčasnej eurokomisárky pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovej. Jej súčasný predseda Jean-Claude Juncker skončí koncom mája a práve vtedy sa bude konať aj voľba jeho nástupcu. Hlasovať budú poslanci, ktorí vzídu z blížiacich sa volieb do Európskeho parlamentu.
Do volieb pôjde Vestagerová ako najväčšie eso strany Aliancie liberálov a demokratov za Európu. Je zaujímavé, že ani ona, ani nikto z ich sedemčlenného tímu nebude „Spitzenkandidat“, teda líder. Všetci kandidáti sa budú striedať napríklad aj v televíznych diskusiách. Ich najväčšími súpermi budú sprava Manfred Weber za ľudovcov a zľava Frans Timmermans za socialistov.