Murphy radí
O podnikateľoch
Keby človek dopredu vedel, ako to dopadne, život podnikateľa by bola jedna nekonečná nuda.
Nestačí, ak vyhráte. Ešte treba, aby ostatní prehrali.
Nikdy nie je čas venovať sa veci poriadne, ale vždy je čas opäť a opäť sa k nej vracať.
(Murphyho zákonník)
Murphyho rady
Nevydávajte sa kvôli peniazom! Budete si musieť odrobiť každú korunu.
Ten, koho považujeme za blbca my, považuje za blbca nás. Ide o to nevyvraždiť sa.
Ak pri predných dverách vykrikuje vaša žena, aby ste ju pustili dnu a pri zadných dverách šteká váš pes, otvorte najskôr psovi. Tým získate istotu, že aspoň ktosi stíchne.
(Murphyho zrnká II)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.
Tým, že sa človek nafúkne, ešte sa nestane balónom a nezačne lietať.
Kto dokáže z vlastného nedostatku urobiť prednosť, neumrie chudobný.
(Murphyho zákony v bájkach)
Murphy a byrokrati
Aby argument mohol byť akceptovaný, musí byť vyjadrený holou vetou a už na prvý pohľad musí byť jasné, že je nevyvrátiteľný.
Neexistuje byrokrat, ktorý by vyvinul nejaké úsilie, aby dokázal, že sa mýli.
Tuctový človiečik si zaslúži tuctovú metódu obsluhy.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Život treba žiť
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
(Zrnká úsmevu)