Murphy radí
Murphy o láske
sť kvôli láske na kraj sveta vám ešte nezaručí, že tam budete mať od nej pokoj.
Ženy sú k mužom dobré nielen vtedy, keď niečo chcú, ale aj vtedy, keď niečo budú chcieť.
Ženský úsudok o veci nemá nič spoločné s objektívnymi informáciami, ktoré jej poskytnete.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Dnes je toľko informácií o všetkom, že už ničomu nerozumieme.
Žiadna správa nie je natoľko zlá, aby za ňou nemohla prísť ešte horšia.
Väčšina správ sa postupne zhoršuje.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Na čo má človek rozum
Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...
Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.
Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.
(Zrnká úsmevu)
Človek očami klasikov
Múdry človek netvrdí nič, čo by nevedel dokázať.
Medzi ľuďmi sa nič nešíri rýchlejšie ako klebeta.
Zákon vidí nahnevaného, ale nahnevaný človek nevidí zákon.
(Myšlienky bez cla)
Deti naše poklady
Učiteľka sa pýta v škole malého Móricka: - Móricko, vraj sa vám narodili dvojčatá. Je to pravda? Áno prosím, A už vieš, ako sa budú volať? Ocko povedal, že Himl a Hergot
Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!
Ak je mladosť chybou, tak sa jej veľmi skoro zbavíme. (Goethe)
(Zrnká úsmevu)