Elektromobil – z pohľadu dane z motorových vozidiel
12. 2. 2024
Vozidlom podliehajúcim dani z motorových vozidiel je aj elektromobil. V zákone č. 361/2014 z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa s vozidlom „elektromobil“ stretávame až v súvislosti s vymedzením základu dane, a to ako s vozidlom kategórie L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina.
Predmetné vozidlo uvedené v prílohe č. 1 k tomuto zákonu, kde je pre toto vozidlo stanovená ročná sadzba dane. Zákon o dani z motorových vozidiel používa pre vozidlo elektromobil ustálené spojenie, podľa ktorého ide o vozidlo prináležiace do niektorej z kategórii vozidiel L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina. Zákon o dani z motorových vozidiel nemá za cieľ definovať pojem elektromobil, ktorý je inak dostupný z iných zdrojov, podľa ktorých ide o vozidlo poháňané výlučne elektrickou energiou (pohonnou jednotkou je elektrický motor (elektromotor)), ale má za cieľ správne „naviesť“ daňovníka na zdanenie tohto vozidla, ak sú splnené zákonné podmienky a správne uvedenie do daňového priznania.
V prípade elektromobilov je v osvedčení o evidencii časť II v položke 18 P.3 „Druh paliva / zdroj energie“ uvedený druh paliva alebo zdroj energie elektrina. Podmienky pre zdanenie vozidla, teda aj vozidla elektromobil, sú obsiahnuté v § 2 ods. 1 zákona o dani z motorových vozidiel. Podľa predmetného ustanovenia vozidlo je predmetom dane z motorových vozidiel vtedy, ak patrí do niektorej z kategórii vozidiel (motorové) L, M alebo N (nie do kategórie vozidiel O - prípojné vozidlá) vymedzených týmto zákonom, je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie. Kategóriu vozidla určí daňovník z dokladov vydaných vozidlu pri jeho zaevidovaní do evidencie vozidiel vedenej na Policajnom orgáne v Slovenskej republike. Doklady k vozidlu môžu byť vo vyhotovení, vzhľadom k času ich vydania v prevedení napr. ako „veľký a malý“ technický preukaz, osvedčenie o evidencii vozidla, osvedčenie o evidencii časť I a osvedčenie o evidencii časť II).
K
Banky začínajú znižovať úroky
12. 12. 2008
Päťpercentné úročenie peňazí uložených na dvanásť mesiacov sa z ponúk bánk už úplne vytratilo. Teraz úroky pomaly znižujú. Odvolávajú sa na úroky centrálnej banky. Slovenská sporiteľňa v súčasnosti ponúka na ročný vklad úrok 3,30 percenta, OTP Banka 3,70 percenta, päťpercentný úrok z ponuky stiahla aj Privatbanka.
Odvolávajú sa
na úroky centrálnej banky. Slovenská sporiteľňa v súčasnosti ponúka na ročný
vklad úrok 3,30 percenta, OTP Banka 3,70 percenta, päťpercentný úrok z ponuky
stiahla aj Privatbanka.
Banky si budú jednoduchšie odovzdávať klientov
12. 12. 2008
Presunúť účet z jednej banky do druhej bývalo ako sťahovanie. Plné nepríjemností, nákladné, náročné a stresujúce. Od septembra budúceho roku by to už nemal byť problém.
Slovenské banky sa minulý týždeň dohodli, že túto situáciu
klientom uľahčia. Naučia sa medzi sebou komunikovať tak, aby si klient mohol
otvoriť nový účet vo vybranej banke a o viac sa nestarať. Vyplní len žiadosť o
presun účtu. Povinnosťou pôvodnej banky bude zaslať zoznam jeho prevodných
príkazov a inkás a nový peňažný ústav ich zadá do systému.
Dopad krízy na mzdy a platy
11. 12. 2008
Podľa jedného z ekonomických analytikov sa dynamika rastu reálnych miezd v priemysle aj v celom národnom hospodárstve môže v dôsledku krízy spomaliť a mierne môže vzrásť nezamestnanosť. Podľa Štatistického úradu však zatiaľ platy rastú a to najmä v nízkopríjmových odvetviach, ako maloobchod či veľkoobchod.
Asi tretina zamestnávateľov priznala, že tempo rastu miezd
bude v najbližšej budúcnosti o niečo nižšie ako pôvodne plánovali. Nad znížením
plánovaných odmien alebo trinástych
platov uvažuje asi štvrtina zamestnávateľov.
Niektoré firmy avizovali, že idú optimalizovať svoje náklady
na ľudské zdroje a teda aj mzdové náklady.
Kvalita vysokoškolského štúdia klesá
11. 12. 2008
Napriek tomu, že počet vysokoškolských študentov na Slovensku z roka na rok stúpa, vysokoškolský titul čoskoro prestane byť pre zamestnávateľov vizitkou kvalitného vzdelania.
Mnohé školy sa
snažili prijímať viac študentov aj preto, aby získali od štátu dostatok peňazí.
Negatívny vplyv na kvalitu pedagogického procesu má údajne aj nízky počet
vysokoškolských učiteľov. Vysoké školy len málokedy vedia prilákať učiteľov zo
zahraničia, pedagógov skôr získavajú z radov vlastných absolventov alebo
preberajú učiteľov zo stredných škôl.
Vzhľadom na
demografický vývoj je možné očakávať, že celkový počet študentov sa bude na
školách zmenšovať. Zahraničných študentov, pre ktorých naše vysoké školy nie sú dosť atraktívne, sa
v budúcnosti ťažko podarí prilákať.