Elektromobil – z pohľadu dane z motorových vozidiel
12. 2. 2024
Vozidlom podliehajúcim dani z motorových vozidiel je aj elektromobil. V zákone č. 361/2014 z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa s vozidlom „elektromobil“ stretávame až v súvislosti s vymedzením základu dane, a to ako s vozidlom kategórie L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina.
Predmetné vozidlo uvedené v prílohe č. 1 k tomuto zákonu, kde je pre toto vozidlo stanovená ročná sadzba dane. Zákon o dani z motorových vozidiel používa pre vozidlo elektromobil ustálené spojenie, podľa ktorého ide o vozidlo prináležiace do niektorej z kategórii vozidiel L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina. Zákon o dani z motorových vozidiel nemá za cieľ definovať pojem elektromobil, ktorý je inak dostupný z iných zdrojov, podľa ktorých ide o vozidlo poháňané výlučne elektrickou energiou (pohonnou jednotkou je elektrický motor (elektromotor)), ale má za cieľ správne „naviesť“ daňovníka na zdanenie tohto vozidla, ak sú splnené zákonné podmienky a správne uvedenie do daňového priznania.
V prípade elektromobilov je v osvedčení o evidencii časť II v položke 18 P.3 „Druh paliva / zdroj energie“ uvedený druh paliva alebo zdroj energie elektrina. Podmienky pre zdanenie vozidla, teda aj vozidla elektromobil, sú obsiahnuté v § 2 ods. 1 zákona o dani z motorových vozidiel. Podľa predmetného ustanovenia vozidlo je predmetom dane z motorových vozidiel vtedy, ak patrí do niektorej z kategórii vozidiel (motorové) L, M alebo N (nie do kategórie vozidiel O - prípojné vozidlá) vymedzených týmto zákonom, je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie. Kategóriu vozidla určí daňovník z dokladov vydaných vozidlu pri jeho zaevidovaní do evidencie vozidiel vedenej na Policajnom orgáne v Slovenskej republike. Doklady k vozidlu môžu byť vo vyhotovení, vzhľadom k času ich vydania v prevedení napr. ako „veľký a malý“ technický preukaz, osvedčenie o evidencii vozidla, osvedčenie o evidencii časť I a osvedčenie o evidencii časť II).
K
Zaokrúhľovanie preddavkov v bankách
27. 12. 2008
Samoplatcovia a živnostníci platiaci preddavky do Sociálnej a zdravotných poisťovní by si v prvých týždňoch budúceho roku mali nájsť čas na návštevu banky.
Podľa
zákona sa o eure sa aj tieto poplatky budú zaokrúhľovať smerom na najbližší eurocent nadol. Banky
však tieto peňažné údaje budú zaokrúhľovať matematicky. Tak sa môže stať, že
vznikne drobný rozdiel z dôvodu iného spôsobu zaokrúhľovania. Klienti by si
preto mali skontrolovať, či zaokrúhlená suma zodpovedá zákonným pravidlám.
Rozdiely
sa budú vyrovnávať v ročnom zúčtovaní za rok 2009, teda v roku 2010. Rovnaký scenár ako pri platbách do
zdravotnej poisťovne treba použiť aj pri odosielaní preddavkov do Sociálnej poisťovne.
O
výške zmienených platieb sa klienti môžu informovať priamo v poisťovniach
telefonicky, mailom alebo na webstránkach.
Zmena výšky odvodov na zdravotné poistenie
27. 12. 2008
Najnižší odvod na zdravotné poistenie sa od 1. januára mení pre SZČO na 41,37 eura a pre samoplatiteľa na 26,74 eura. Odvody sa menia v súvislosti s úpravou minimálnej mzdy.
Mení
sa aj maximálna výška preddavkav na 280,86 eura, ktorá je pre všetkých
platiteľov poistného rovnaká.
SZČO
so zdravotným postihnutím, ktorá nie je poberateľom invalidného dôchodku, sa
zvýši preddavok na 20, 68 eura. SZČO poberajúca invalidný
dôchodok nemá zákonom určenú minimálnu výšku
preddavku.
Upravené
preddavky SZČO a samoplatitelia zaplatia prvýkrát za január 2009 najneskôr do
8. februára.
Zahraniční investori vytvoria vyše päťtisíc pracovných miest
27. 12. 2008
V roku 2009 by na Slovensku mohli zahraniční investori vytvoriť vyše päťtisíc nových pracovných miest.
V rokoch 2004 až 2011 by to malo byť celkom vyše 18 tisíc pracovných miest. Najviac zahraničných investorov pôsobí v košickom, nitrianskom a banskobytrickom kraji. Na vzdelávanie zamestnancov štát pridelil investorom miliardové prostriedky.
Bezpečnosť vo firemnej stratégii
26. 12. 2008
Zákony sa sústreďujú na zodpovednosť firmy voči zamestnancom a vonkajšiemu prostrediu. Menej sú ošetrené škody, ktoré môžu vzniknúť vo vnútri firmy a dokážu jej spôsobiť existenčné problémy.
Preto by súčasťou firemnej stratégie malo byť aj riadenie
rizík. Mnohí podnikatelia sa však odmietavo
stavajú ku kontrolám bezpečnostných technikov alebo úradníkov zo štátneho
dozoru. Pritom stačí malá nepozornosť zamestnanca, vinou ktorej vznikne požiar a úspešná firma je na kolenách.
Podmienky povinného zmluvného poistenia stanovuje
legislatíva. Zákony sa sústreďujú na
zodpovednosť firmy voči zamestnancom a vonkajšiemu prostrediu. Menej sú
ošetrené škody, ktoré môžu vzniknúť
vnútri areálu a dokážu spôsobiť existenčné problémy.
K najčastejším nedostatkom patria:
- nedostatočné poistky,
- nevyhovujúce bezpečnostné audity,
- narkomani a bezdomovci,
- nepozorní a ľahostajní zamestnanci,
- zanedbávanie a podceňovanie bezpečnostných školení.
Tí, čo riziko poznajú, sú podstatne opatrnejší než tí, čo
ešte žiadnu škodu nezažili. Štatistiky
hovoria, že Slováci sú málo opatrní. Častejšie napríklad
porušujú zákaz fajčenia.