Elektromobil – z pohľadu dane z motorových vozidiel
12. 2. 2024
Vozidlom podliehajúcim dani z motorových vozidiel je aj elektromobil. V zákone č. 361/2014 z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa s vozidlom „elektromobil“ stretávame až v súvislosti s vymedzením základu dane, a to ako s vozidlom kategórie L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina.
Predmetné vozidlo uvedené v prílohe č. 1 k tomuto zákonu, kde je pre toto vozidlo stanovená ročná sadzba dane. Zákon o dani z motorových vozidiel používa pre vozidlo elektromobil ustálené spojenie, podľa ktorého ide o vozidlo prináležiace do niektorej z kategórii vozidiel L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina. Zákon o dani z motorových vozidiel nemá za cieľ definovať pojem elektromobil, ktorý je inak dostupný z iných zdrojov, podľa ktorých ide o vozidlo poháňané výlučne elektrickou energiou (pohonnou jednotkou je elektrický motor (elektromotor)), ale má za cieľ správne „naviesť“ daňovníka na zdanenie tohto vozidla, ak sú splnené zákonné podmienky a správne uvedenie do daňového priznania.
V prípade elektromobilov je v osvedčení o evidencii časť II v položke 18 P.3 „Druh paliva / zdroj energie“ uvedený druh paliva alebo zdroj energie elektrina. Podmienky pre zdanenie vozidla, teda aj vozidla elektromobil, sú obsiahnuté v § 2 ods. 1 zákona o dani z motorových vozidiel. Podľa predmetného ustanovenia vozidlo je predmetom dane z motorových vozidiel vtedy, ak patrí do niektorej z kategórii vozidiel (motorové) L, M alebo N (nie do kategórie vozidiel O - prípojné vozidlá) vymedzených týmto zákonom, je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie. Kategóriu vozidla určí daňovník z dokladov vydaných vozidlu pri jeho zaevidovaní do evidencie vozidiel vedenej na Policajnom orgáne v Slovenskej republike. Doklady k vozidlu môžu byť vo vyhotovení, vzhľadom k času ich vydania v prevedení napr. ako „veľký a malý“ technický preukaz, osvedčenie o evidencii vozidla, osvedčenie o evidencii časť I a osvedčenie o evidencii časť II).
K
OZ KOVO sa snaží zachraňovať rodiny, benefity aj platy
15. 7. 2009
Pri hromadnom prepúšťaní sa podľa slov predsedu OZ KOVO snažia zachrániť miesto aspoň jednému z manželov.
Momentálne vo fabrikách panuje strach.
Dôležitá je komunikácia. Iná atmosféra
je tam, kde zamestnávateľ príde a oboznámi ľudí so situáciou a otvorene povie,
že teraz mu to napríklad so zvyšovaním platov nevychádza. Tam sa ľudia cítia
súčasťou firmy. Strach a zlá atmosféra panuje tam, kde sa len dávajú príkazy a
ľudia netušia, čo sa v podniku deje.
Hromadné prepúšťanie upravuje Zákonník práce.
Odborom firma musí povedať prečo prepúšťa a musí ich presvedčiť, že vyhodenie
určitého počtu ľudí môže podnik zachrániť. Odbory pomáhajú v tom, že v zozname
napríklad vyhľadajú mená tých, ktorí môžu ísť do predčasného dôchodku, tých,
ktorí majú vyššie vzdelania a majú väčšiu šancu nájsť si inú robotu. Ohľad sa
berie aj na prípady, ak sú na zozname obidvaja manželia. Jeden z nich musí vo
fabrike zostať. Odborári sa snažia pred prepustením zachrániť aj osamelé matky.
Odborári sa usilujú ovplyvniť aj poklesy
miezd, tak, aby rástli aspoň o výšku inflácie a neklesal reálny príjem ľudí. To
sa usilovali vyrokovať ešte v rámci kolektívnych zmlúv. Teraz prebiehajú
rokovania v podnikoch. Na nich sa však riešia väčšinou už len rôzne príplatky,
rekondičné pobyty či iné benefity.
Vyjednávania sú pre krízu ťažšie a náročnejšie
ako v minulých rokoch. Snahou zamestnávateľov je väčšinou nedať nič, či dokonca
platy znižovať, aj napriek tomu, že za predošlé roky mali obrovské zisky, z
ktorých by vedeli prefinancovať mzdy zamestnancov bez problémov tri, štyri
roky. Zamestnávatelia žiadajú skromnosť a pokoru od zamestnancov, ale na ich
strane ju zatiaľ nevidno.
Na rôznych flexikontách si ľudia nazbierali
množstvo hodín. Flexikonto môže však
byť vo firme len so súhlasom odborov a v každej fabrike je presne
dohodnuté, koľko zamestnanec potom môže robiť. Nesmie sa stať, aby niekto s
300–400 hodinami na flexikonte robil 14 hodín v kuse.
Skromnejšie výnosy - bezpečnejšie investície
14. 7. 2009
Bezpečnosť investícií sa stala najvyššou prioritou súkromných investorov v Európe a USA. Aby ju dosiahli sú investori ochotní akceptovať aj skromnejšie výnosy.
Vyplýva to z prieskumu Investičný barometer.
Realizovala ho spoločnosť GfK Custom
Research pre denník Wall Street Journal Europe v apríli 2009 na vzorke zhruba
11 tisíc respondentov v Belgicku, Českej republike, Francúzsku, Nemecku,
Maďarsku, Taliansku, Poľsku, Španielsku, Švédsku, Spojenom kráľovstve a v USA.
Siedmi z desiatich Američanov a zhruba polovica Európanov si podľa prieskumu svoje peniaze uložili na
sporiace účty.
Pomerne populárne sú aj rôzne typy životných
poistiek, ktoré má až 32 % Západoeurópanov. V jednotlivých krajinách sa však
využívanie životných poistiek podstatne líši.
Účtovanie akciových zliav v JÚ
13. 7. 2009
Obchodníci v rámci akciovej zľavy predávajú niektoré tovary za cenu nižšiu ako bola nákupná. Bežné to je pri sezónnych tovaroch.
Má sa v jednoduchom účtovníctve záporný rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou účtovať ako zníženie výdavkov na dosiahnutie príjmov?
Ak sú predajné ceny z objektívnych dôvodov
vývoja na trhu v obchodovaní s predmetným tovarom nižšie ako nákupné, nemá to
negatívny daňový dosah. Strata z predaja sa daňovo uznáva a záporný rozdiel sa
neúčtuje v rámci koncoročných uzávierkových operácií ako storno daňových výdavkov
na obstaranie tovaru.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o
dani z príjmov sa pre daňové účely príjmy oceňujú cenami bežne používanými v
mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne
miery opotrebenia predmetného plnenia.
Reálny prepad na výplatných páskach
13. 7. 2009
Pokles miezd za druhý štvrťrok predpovedá väčšina analytikov a odborníkov. Podniky po štyroch mesiacoch rozmýšľania, ako bojovať s krízou, siahli ľuďom v máji na peniaze.
Reálny prepad pocítili všetky oblasti ekonomiky, okrem maloobchodu,
hotelovo–ubytovacieho sektora a vodárenstva.
Mínus na výplatný páskach
predstavuje len o pár eur viac ako vlani, to však po započítaní inflácie
znamená menej na míňanie od pol do troch percent.
Tento prepad v mzdách a platoch
cítiť. Reálny je aj rast nezamestnanosti a slovenské podniky sa zároveň
dotýkajú dna z pohľadu výroby. Značná časť ľudí je mimo práce na nútených
dovolenkách či 60 percentách platu.
Odborníci a personalisti sa
zhodujú, že ľudia o časť výplaty prichádzajú
najmä cez nevyplatené odmeny či variabilné zložky platov a rôzne
príplatky.
Najväčší pokles tržieb aj
produkcie - okolo 10 % - bude tento rok
v priemysle a stavebníctve. Trpia aj služby najviac spojené s priemyslom,
napríklad doprava.
V priemyselnej výrobe, kde
pracuje okolo 450–tisíc ľudí, sa na výplatných páskach medziročne v máji
znížili sumy priemerne o vyše 8 eur. Výplaty sa znížili pod 710 eur (niečo nad 21–tisíc korún).
Celkovo by tento rok priemerná hrubá mzda v
hospodárstve mala podľa odhadov jedného z analytikov mierne vzrásť asi o 13
eur (395 korún) na 736 eur (22 177 korún). Po zohľadnení rastu cien si však ľudia
na Slovensku budú môcť z výplaty tento rok kúpiť menej ako po minulé roky. Reálne by mzda mohla klesnúť o 0,3
percenta. Spotreba a míňanie v obchodoch či za služby budú oveľa menšie ako
vlani. Ľudia jednoducho šetria.