Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Niekedy spôsobia škodu človeku veci a niekedy si vystačí sám.

Čo je prospešné zdraviu, ešte nemusí byť prospešné životu.

O tom, ako veci vyzerajú, rozhoduje uhol pohľadu. Čo je dovolené bohom, nie je dovolené volom.

Úradník chce rozširovať počet svojich podriadených a nie počet svojich konkurentov.

Úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom bez toho, aby na to potrebovali okolie.

Keď už nevieš čo robíš, rob to aspoň precízne.