Človek za svoj postup obyčajne vďačí starostlivo zbieraným informáciám o svojom šéfovi.

Najprv hľadajte tam, kde by ste to hľadali naposledy.

Pravdivosť a presnosť – to sú dve veci, ktorými je najľahšie zamotať hlavu konkurentom.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Optimistu nemožno príjemne prekvapiť.

Ten, kto nevie robiť chyby, nevie robiť nič.

Čokoľvek, čo vás podráždi, sa prihodí prinajmenšom ešte raz.

Veci, ktorých sa vzdáš, môžu byť použité proti tebe.

Nikto nie je múdry natoľko, aby odolal lichoteniu.

Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.