Murphy radí
Ako bojovať s klebetou
Úspešný človek je ten, kto dokáže o ostatných vymyslieť viac klebiet ako oni o ňom.
Žiadna klebeta nie je natoľko malá, aby nedokázala zničiť veľkú lásku.
Ta istá klebeta jedného pochová, iného vynesie do výšin
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Životné pravdy
Dobrý začiatok vedie k zlému koncu. Zlý začiatok asi nemá koniec.
Ak existuje možnosť urobiť chybu, skôr či neskôr bude chyba urobená.
Rozumné je neveriť prítomnému šťastiu.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Deti naše poklady
Móric sa vráti zo školy a chváli sa matke, že bude hrať divadlo. A akú úlohu ti pridelili? - pýta sa matka. – Budem manželom, hovorí hrdo Móric. Matke sa to však vôbec nepáči a prikazuje Móricovi: - Zajtra povedz učiteľke, aby ti dala úlohu, kde budeš aj hovoriť!
Ak sa človek chce dožiť vysokého veku, musí sa v mladosti šetriť a nesmie sa umývať. Prečo sa nesmie umývať? Preto, lebo ľudová múdrosť hovorí, že čistota je pol života. Kto teda chce život celý, nesmie byť čistý, ergo – nesmie sa umývať...
Učiteľka sa pýta v škole malého Móricka: - Móricko, vraj sa vám narodili dvojčatá. Je to pravda? Áno prosím, A už vieš, ako sa budú volať? Ocko povedal, že Himl a Hergot
(Zrnká úsmevu)
Život s Murphyho zákonmi
Zákruta na ceste ešte vždy neznamená koniec cesty. Ibaže by ste to nezvládli.
Ak pravdepodobnosť úspechu nie je práve blízka jednej, potom je čertovsky blízko nule.
To, že ide o život, človek pozná vždy až vtedy, keď už je neskoro.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Život je smiešny
Sudca sa celý červený v tvári vráti po dlhom obede do pojednávacej siene a nechá predviesť ďalšieho obžalovaného. Je ním muž, ktorý šoféroval opitý. Na otázku, či sa cíti vinný, odpovedá: „Nie, pán sudca. Ja som bol vtedy taký triezvy ako vy teraz.“ „Vinný v plnom rozsahu žaloby!“ vyriekne sudca.
Synček sa spytuje otecka: „Otec, čo je to civlizácia?“ „Keď si pustíš televízor, aby si sa dozvedel, aké je počasie, namiesto toho, aby si vybehol z chalupy pozrieť sa na oblohu.“
Známy advokát prehrá spor a jeho klient, práve odsúdený za lúpež, sa k nemu otočí a pýta sa: „A čo teraz?“ „Nič zvláštne. Ty pôjdeš teraz na päť rokov do väzenia, a ja pôjdem na obed.“
(Myšlienky bez cla)